iklan

NASIONÁL, DILI, HEADLINE, SAÚDE

Kongresu Nasionál ASPT Daruak, Prezidente: "Ita Enfrenta Problema Saúde Públika"

Kongresu Nasionál ASPT Daruak, Prezidente: "Ita Enfrenta Problema Saúde Públika"

Profisionál saúde sira. Foto TATOLI: Felicidade Ximenes

DILI, 23 agostu 2019 (TATOLI)-Asosiasaun Saúde Públika (ASPT) realiza kongresu nasionál ba dala rua ho tema “Haforsa Ezisténsia Profisionál Saúde Públika Hodi Promove Saúde Ba Atinje Povu No Rai Timor Ne’ebé Sustentável”. Kongresu ne’e hala’o loron rua, hahú ohin no ramata aban.

“Asosiasaun Saúde Publika iha Timor-Leste nia prezensa atu kompleta tan asosiasaun seluk ne’ebé eziste ona, iha asosiasaun saúde hanesan médiku, enfermeira, parteira, hodi nune’e hadi’a liután saúde populasaun Timor-Leste nian,” hateten Prezidente ASPT, Carlito Correia Freitas iha nia diskursu, iha ámbitu segundu kongresu ne’e iha salaun Lariguto, CNE (Komisaun Nasionál Eleisaun-sigla portugés), Colmera, ohin.

Tuir legalidade husi Ministériu Saúde iha 2017, tuir dekretu lei númeru 5/ 2005, iha loron 13 agostu,  iha artigu 51 númeru 1 fó legalidade ba ASPT atu presta ninia kna’ar hodi serbí iha área saúde prevensaun, edukasaun no peskiza.

Totál membru ba ASPT ne’ebé rejistu ona hamutuk 730 maibé iha barak mak seidauk rejistu husi númeru totál graduandu ba Saúde Públiku nian, purvolta 2.790 pessoas. Husi númeru hirak ne’e graduandu husi Universidade da Paz (UNPAZ) hamutuk 2.417, husi Universidade Dili hamutuk 373, husi Universidade Oriental Timor Lorosa’e (UNITAL) hamutuk 30 ital.

“Ida ne’e seidauk konta iha tinan ida ne’e, sei aumenta tan graduasaun sira iha universidade privadu sira ne’ebé sei mai tan mezmu númeru ne’e boot tebes no ema barak maibé lian la iha,” nia hateten.

Prezidente ASPT konsidera, mezmu ASPT nia ezisténsia liu ona tinan haat (eziste iha 2015) maibé ema barak seidauk hatene no haree papél saúde publika nian no mós kontribuisaun iha servisu área promosaun, prevensaun, protesaun, saúde ba ita-nia sosiedade mezmu lema ASPT di’ak tebes hanesan Hadook  Ema Husi  Moras No  Hanaruk Ema Nia Vida.

Uluk ita bele habadak asaun sira, prevalese, promove no próteze, maibé realidade seidauk konkretiza iha ita-nia mehi no motto sira ne’ebé  mak iha ona hanesan  dezafiu no obstákulu ne’ebé boot mak ita sei hasoru hanesan deskonfiansa menus kapasidade ka kapasidade iha ona maibé ita seidauk hatudu menus inovasaun falta apoiu, tantu morál no materiál maibé ita tenke forte nafatin hodi hamriik iha oin hodi hatudu ba ema hotu  katak so ho forsa koñesimentu iha  komunidade nia leet  mak bele prevene, próteze, sira husi moras no mate.

“Ita hotu hatene katak oras ne’e daudaun enfrenta problema saúde públika barak hanesan moras la hada’et, tensaun alta, diabetes, rins, stroke, moras tubercolse (TBC) mós sei aas, má nutrisaun, moras lombriga, anemia, ida ne’e la’ós mai husi tratamentu de’it maibé tenke liu dalan edukasaun, promosaun, prevensaun no ita presiza hadi’a liu tan ba oin,” hateten prezidente ASPT.

Entretantu,  partisipa husi segundu Kongresu Nasionál ASPT ne’e mak Diretora Jerál Prestasaun Servisu Saúde, Odete Viegas da Silva, Diretora Jerál SAMES, Odete Maria Freitas, Diretór Ezekutivu HIV/SIDA, Daniel Marçal, Diretór Nasionál Saúde Públiku, Pedro Câncio.

Inklui, reprezentante Organizasaun Mundiál Saúde, Rajes Pandav, no mós profisionál saúde sira ho estudante sira husi Universidade da Paz, UNITAL, UNDIL.

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór      : Rafy Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!