EKONOMIA, HEADLINE

Jullu 2021, Timor Resources fura mina-matan lima iha Kosta Súl

Jullu 2021, Timor Resources fura mina-matan lima iha Kosta Súl

Transportasaun mákina pezadu hosi Dili-Suai ho karga hamutuk 38, ba preparasaun perfurasaun mina-matan iha Kosta Sul. Imajen/Timor Resources

DILI, 05 janeiru 2021 (TATOLI)–Tuir planu iha tempu badak, empreza Timor Resources Pty.Ltd hosi Austrália ho parseiru Timor Gás no Petróleu, Empreza Públika (Timor GAP, E.P) halo perfurasaun mina-matan lima iha Kosta Súl, iha área Suai no Manufahi.

Diretór Operasaun Timor Resources, Luís Pereira, hateten maski situasaun COVID-19 kontinua afeta ba mundu tomak, maibé empreza hahú prepara-an atu halo perfurasaun.

“Ita haree COVID-19 ne’e lakon mosu no afeta ba mundu inklui Timor-Leste, fó impkatu hela de’it ba oráriu perfurasaun. Maibé, agora ita-nia planu perfurasaun dahuluk iha jullu tinan ne’e,” Diretór Luís Pereira  informa ba Agência TATOLI  via telefónika, tersa ne’e.

Nia haktuir, antes ne’e iha loron 09 novembru 2020, Ministru Petróleu no Minerál, Víctor da Conceição Soares ho ninia komitiva hala’o vizita ba fatin mina-matan Kumbili no Karau, ne’ebé lokaliza iha área Matai, postu administrativu Suai Villa, munisípiu Covalima.

Ekipa téknika no jestór na’in-10 mai ona hosi Indonézia atu haree mákina perfurasaun ne’ebé besik tinan ida ona iha Suai, hodi halo preparasaun ba perfurasaun.

“Ami-nia ekipa sira ne’e mai tanba hetan autorizasaun hosi Governu, hafoin ami halo pedidu ba Ministériu Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun, sira mai to’o iha ne’e tama kuaretena durante loron-14,” Dirijente ne’e akresenta.

Aleinde ne’e, ekipa responsável hahú mobiliza mákina sira, molok konsultór sira mai verifika no sertifika, inklui prezensa hosi Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM) hodi fó autorizasaun  hala’o atividade.

Iha tinan 2017, hahú halo peskiza jeolójiku no estudu iha bloku lima no iha outubru 2018 hala’o ona teste sízmiku iha bloku A.

“Empreza uza ona sistema vibroseis, hanesan alternativu ida atu kontrola hosi teste sízmiku sira no iha outubru halo ona teste iha bloku C, iha zona Betanu (entre Alas ho Hatudu) no teste vibroseis,” nia akresenta.

Nia dehan, planu atuál sei haree ba perfurasaun tolu to’o lima iha bloku A no ida-idak hosi perfurasaun tolu iha shallow-field to’o metru 2.000, ho ninia kalkulasaun kustu bele to’o millaun $35.

Entretantu, bloku B haruka ona ba Timor GAP Onshore Block, ne’ebé hanesan subsidiáriu ida hosi empreza públika petrolíferu Timor-Leste.

Jornalista: Florêncio Miranda Ximenes

Editora: Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!