iklan

COVALIMA

Xefe suku husu MEJD konstrui pre-eskolár iha Suku Dato Tolu

Xefe suku husu MEJD konstrui pre-eskolár iha Suku Dato Tolu

Xefe Suku Dato Tolu, João Agostinho Resi. Imajen Tatoli/Celestina Teles.

COVALIMA, 07 outubru 2021 (TATOLI)—Ministériu Edukasaun Juventude no Desportu (MEJD) presiza atu konstrui pre-eskolár rua (2) iha suku Dato Tolu, postu administrativu Fohorem, Munisípiu Covalima.

“Ami iha área rurál sente tratamentu la hanesan tanba ami laiha pré-eskolár ba ami nia oan sira. Ami nia oan sira tinan 6 to’o 7 mak foin ba eskola,” Xefe Suku Dato Tolu, João Agostinho Resi, hato’o komunidade nia preokupasaun ba Vise-Ministru Edukasaun juventude no Desportu, António Guterres, bainhira hala’o kampaña vasinasaun iha postu administrativu Fohorem, kinta ne’e. 

Autoridade lokál ne’e husu Governu atu konstrui pré-eskolár rua iha Suku Dato Tolu, tanba tuir konstituisaun RDTL ema hotu iha direitu hanesan maibé iha Suku Dato Tolu labarik sira laiha direitu atu asesu eskola tanba laiha pre-eskolár.

Hatán ba preokupaaun ne’e, Vise-Ministru Edukasaun Juventude no Desportu António Guterres hateten nia parte rejista hela preokupasaun hosi autoridade lokál ne’e hodi tau iha konsiderasaun. 

“Ha’u apresia ba preokupasaun hosi autoridade lokál ne’e tanba importante no pertinente tebes. Ha’u orienta ona Diretòr Edukasaun Munisípiu Covalima atu hato’o relatóriu ne’e ba nasionál,” nia dehan.

Governante ne’e orienta diretór edukasaun munisípiu Covalima atu hato’o relatóriu kona-ba preukupasaun ne’e ho sedu tanba iha fulan-janeiru tinan 2022 ne’e, estudante sira hahú ona eskola iha ano letivu foun. 

“Ditetór tenke haree liu ba pré-eskolar tanba lei hateten katak suku ida tenke iha eskola pré-eskolar. Tenke hato’o relatóriu sedu hodi hato’o ba iha nasionál,” nia hateten 

Suku Dato Tolu iha aldeia Fatuk kabuar Leten, Fatuk kabuar kraik no aldeia Natardik. 

MEJD Prepara Planu kompreensivu rezolve infraestrutura bázika

Planu Oitavu Governu Konstitusionál ligadu ho asuntu edukasaun deskreve iha pájina 14 nú2.1 (Edukasaun no Formasaun). Katak, halakon obstákulu iha asesu ba edukasaun no asegura atu labarik no foin sa’e sira bele hetan asesu ba edukasaun ida ho kualidade, la haree ba kondisaun ekonómika no sosiál no mós fatin iha ne´ebé sira horik ba, sai nu’udar estratéjia prioritária ba Governu.

Asesu ba Edukasaun, ho kualidade, labele sai de’it priviléjiu ba ema balun, maibé, pelu kontráriu, edukasaun presiza sai nu’udar instrumentu inkluzivu ida ne´ebé bele hamenus diferensa, iha oportunidade socio-ekonómika, hodi promove dezenvolvimentu ekuitativu iha ita-nia Nasaun.

Edukasaun sai nu’udar direitu fundamentál ida ba sidadaun no sai instrumentu importante ba dezenvolvimentu sosiál no ekonómiku, nune´e mós atu kria sosiedade ida ne´ebé saudável no próspera.

Iha tinan 2023, Timor Leste hakarak atu atinje edukasaun ida ne´ebé ho kualidade di’ak liu, ho oportunidade boot iha asesu ba ema hotu, hodi sai edukasaun ida ne´ebé bele hatán loloos ba nesesidade mercado-de-trabalhonian, kontribui hodi hamenus dezempregu, liuhusi aprendizajen iha moris tomak (aprendizagem ao longo da vida), no, liu-liu, atu hakotu tiha siklu visiozu husi/iha ki’ak interjerasionál.

Edukasaun ida ne´ebé atu atinje, mak sei promove aprendizajen ida ne´ebé serve hanesan baze, atu sidadaun sira bele ativu iha partisipasaun ba dezenvolvimentu sustentável, iha konsolidasaun ba Nasaun no, nune´e mós, atu sidadaun sira bele aplika sira-nia potensialidade no sira-nia kriatividade umana ne’ebé favorese ba inovasaun.

Atu atinje rezultadu ne´e, programa VIII Governu Konstitusionál iha área Edukasaun, reflete (ka hatudu) programa ida koerente no integradu. Liuhusi programa ida ne´e, hakarak afirma katak dalan loos atu alkansa rezultadu ne´ebé ita hein ho forma sustentável, maka liuhusi partisipasaun permanente husi komunidade edukativa no kontribuisaun ativa husi entidade oi-oin, públikas no privada (inklui mós sosiedade sívil no setór privadu) ho baze iha sistema koordenasaun ida ne´ebé firme.

No mós, liuhusi programa ida ne´e, sei promove definisaun no implementasaun ba intervensaun edukativa, ne’ebé bazeia ba evidénsia sientífika no konkreta nune´e mós ba estudu rigorozu, ho kualidade.

Nune´e, Governu sei hadi’a kualidade Edukasaun no formasaun profisionál, hodi asegura asesu ne’ebé hanesan ba populasaun timor-oan tomak, iha área Ensinu hotu-hotu.

Ba ne´e, Governu sei: i) Reforma jestaun no administrasaun iha Sistema Edukativu, iha nivel Ministériu Edukasaun, Munisipál no mós iha eskola, inklui definisaun ba prosedimentu ne’ebé adekuadu no ba sistema monitorizasaun no avaliasaun

  1. ii) Haforsa kondisaun atu labarik sira, ho tinan entre tolu to´o lima, bele hetan asesu ba preparasaun ba ensinu báziku obrigatóriu, inklui edukasaun pre eskolár, ne’ebé besik sira-nia hela fatin. Asegura mós, partisipasaun konkreta husi komunidade edukativa;

iii) Haforsa (ka hametin) kondisaun ba Ensinu Báziku ne’ebé universál, obrigatóriu no gratuitu, ho kualidade ne´ebé di’ak duni. Ensinu Báziku sei sai nu’udar sentru hodi aprende atu koñese, aprende atu halo, aprende atu moris ho ema seluk no mós aprende atu forma nia aan rasik. Iha idade ho tinan neen, labarik hotu-hotu sei hetan asesu ba Ensinu Báziku ida ho kualidade, ho akizisaun ba kompeténsia ne’ebé maka’as iha matemátika no iha literasia, iha lian (ka língua) ofisiál, ho mós kompeténsia bázika iha lian inglés, hanesan lian estranjeiru, nune´e mós kompeténsia iha valores fundamentál husi identidade nasionál, husi istória no mós husi kultura timor-nian;

  1. iv) Reforsa kondisaun ba Ensinu Sekundáriu ida, iha ne’ebé estudante sira bele hetan asesu ba koñesimentu sientífiku, umanístiku no mós tékniku. Alunu sira sei aprende atu aplika koñesimentu hirak ne´e, iha sektór produtivu País-nian, hodi prepara sira atu tama ba mercado do trabalhoou atu kontinua sira-nia estudu superiór, universitáriu ka politéknika. Governu sei kontinua fó opsaun rua: Ensinu Sekundáriu Jerál ka Ensinu sekundáriu Tékniku-Vokasionál;
  2. v) Asegura atu estudante sira ne´ebé tama iha Ensinu Superiór, bele prontu atu fóresposta ne´ebé los liu, iha mercado de trabalho, hodi asegura asesu ne´ebé hanesan ba ema hotu no haforsa mekanizmu akreditasaun nian no avaliasaun ba kualidade iha nível ensinu ida ne’e;

vi)Reforsa oportunidade ba hirak ne’ebé hakarak estuda no hakle’an sira-nia koñesimentu, liu-liu sira ne’ebé vulneravel liu, no sira ne´ebé hasoru dezafiu boot, liu-husi programa edukativu ne’ebé atraente no fleksivel, bazeia ba metodolojia ne´ebé ho kualidade ba ensinu ba ema adultu;

vii) Moderniza no hodi asegura importánsia ne’ebé boot, iha esforsu ba formasaun profisionál kontínua, hodi haforsa padraun efetividade ne’ebé tenke di’ak, hanesan mentoria no akompañamentu, no uza informátika no teknolojia ba informasaun, materiál multimedia no aprendizajen ‘à distância’ (ka husi dook) atu asegura dosente ho kualidade, preparadu atu forma futuru Timor-Leste nian;

viii) Kontinua dezenvolve rekursu umanu nasionál, liuhusi programa, estratéjia no investimentu plurianuál. Fundu Dezenvolvimentu Kapitál Umanu sei kontinua kontribui ba dezenvolvimentu iha Edukasaun no Formasaun Profisionál ba foin-sa’e no adultu sira, ho forma ne´ebé transparente no koordenada, no ho baze iha identifikasaun ba área koñesimentu no abilidade ne’ebé sei falta liu;

  1. ix) Konsolida Komisaun Nasionál Edukasaun (CNE), nu’udar mekanizmu ba promosaun diálogu inkluzivu no partisipativa, entre parte interesada iha sektór edukativu, no koordenasaun ne’ebé di’ak entre Ministériu Edukasaun ho sosiedade sivíl no setór privadu no mós ho parseiru dezenvolvimentu nasionál no internasionál;
  2. x) Hakle’an programa iha edukasaun inkluziva, hodi promove kultura kona-ba respeitu ba diversidade, hodi rekoñese talentu oi-oin no mós kapasidade oi-oin, husi ema hotu, atu nune´e bele promove susesu ba alunu sira no, efetivamente, posibilita sira atu hetan futuru hanesan sidadaun ne´ebé hetan respeitu husi komunidade tomak, no asegura edukasaun ne´ebé orienta liu ba alunu, nu’udar realidade loro-loron, ne’e hotu nu’udar prinsípiu-xave ba polítika edukativa;
  3. xi) Konsolida lian Tetun hodi garante padraun ida ba nia uzu, no promove nia uzu iha estabelesimentu ensinu sira, iha área oin-oin governu nian, iha média no ba populasaun hotu.

Nune´e, Governu kompromete atu haka’as liu-tan iha implementasaun Planu Estratéjiku Nasionál Edukasaun (2011-2030), atu nune´e bele alkansa meta hirak tuir mai, iha tinan lima oin mai:

2.1.1 Ensinu Pre-Eskolár

Pelu menus 50% husi labarik, ho tinan entre 3 to 5, sei benefisia ba Edukasaun Pre Eskolár ka programa preparasaun ba Ensinu Báziku obrigatóriu, ho atensaun espesiál ba komunidade rurál.

Implementa ho kompletu, Kurríkulu Nasionál de Baze no programa ba orientasaun pedagójika, relasiona ho edukasaun pre eskolár.

Define sistema administrasaun no jestaun ba estabelesimentu pré-eskolár, adekuadu ba realidade nasionál, ne´ebé bele asegura efetividade iha prosesu ensinu-aprendizajen no maximiza rekursus umanu no finanseiru, hodi loke liu-tan asesu ba pré-eskolár no ba insentivu finanseiru públiku.

Asegura konstrusaun ka reabilitasaun, iha mínimu, fasilidade 100, hodi uza ba edukasaun Pre-eskolár, ne’ebé kompletas ho rekursus umanu, ekipamentu no materiál didátiku.

Jornalista : Celestina Teles

Editór      : Cancio Ximenes 

iklan
iklan

One Comment

  1. Ola Bomdia!relasiona ho infOrmasaun refere !ami iha organizasaun ida nebe mak hari husi estudante Australia no serbisu hamutuk ho jovem Timor ho naran EDUCATING THE FUTURE no ami nia serbisu mak finansia fundu ba hari ona pre eskola sira iha Timor koperasaun ho MEJD.ami halo ona pre eskolar hamutuk tolu iha Likisa Ermera no AilEu tuir ami planu tinan oin ami sei hari tan pre eskola tolu ou haat. ho ida ne Media bele informa ba komunidade sira bele halo kontaktu ho ami bele chat liu husi pagina ami nia facebook page Educating the future bele uja ingles no Tetun.

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!