iklan

NASIONÁL

AMRT komemora loron proklamasaun independénsia ho espozisaun

AMRT komemora loron proklamasaun independénsia ho espozisaun

Diretor Ezekutivu AMRT, Jorge Alves 'We Moris'. Imajen/Tatoli

DILI, 29 novembru 2025 (TATOLI)- Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timor-Leste (AMRT) komemora loron proklamasaun indepedénsia ba dala-50 ho atividade espozisaun.

Diretór Ezekutivu AMRT, Jorge Alves, informa katak AMRT organiza atividade espozisaun ne’e ba Kay Rala Xanana Gusmão, Komandante Xefe Falintil atuál Primeiru-Ministru, iha tinan-1975 nu’udar jornalista ne’ebé apoiu Saudozu Nicolau dos Reis Lobato.

“Fotografia ne’ebé ohin ita halo ba ezpozisaun hetan foti husi Ajénsia Lusa,” Ezekutivu ne’e hato’o.

Nia esplika, AMRT nia knaar loloos mak prezerva no konserva istória Timor-Leste nian.

“Ohin ami halo espozisaun ida-ne’ebé importante ba jerasaun sira hotu katak ami taka imajen Saudozu Francisco Xavier do Amaral hanesan Proklamadór no Primeru-ministru Nicolau dos Reis Lobato no Xanana Gusmão iha ne’e,’ nia konsidera.

Diretór Ezekutivu AMRT rekorda, tuir istória, Prezidente partidu FRETELIN Francisco Guterres Lu-olo deklara iha dia 5 julllu iha Taibesi hateten katak depois membru Komite Sentrál sira mate hotu no balun kapturadu no Saudozu Nicolao dos Reis Lobato mós mate, Xanana Gusmão mak substitui sai hanesan xefe Komite Sentrál FRETELIN nian.

Diretór mós, iha oprtunidade ne’e, hato’o ba veteranu sira hotu katak fatin ida-ne’e (AMRT) , fatin ba éroi sira-nian, no fatin patrimóniu ba povu no nasaun Timor-Leste nian.

Iha sorin seluk,  Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Loro Dias Ximenes, reprezenta Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, hateten, anivesáriu proklamasaun indepedénsia ba dala-50 ida-ne’e promove momentu memória ho omenajen ida ba konservasaun tinan-50 nian ne’ebé liu ona.

“AMRT asegura ona ita-nia konfiansa ba tempu agora no esperansa ba iha futuru. Ohin loron 29 fulan-novembru ita hahú ho evokasaun hodi fó onra ba éroi sira ne’ebé mate iha ita-nia prosesu libertasaun nasionál,” nia dehan.

Autoridade governativa ne’e salienta, omenajen ida-ne’e la’ós ba de’it martír timoroan maibé ba mós martír estranjeiru sira ne’ebé luta ho forsa solidaridade internasionál.

Entretantu, esposizaun ne’e, tuir observasaun TATOLI nota katak, imajen guerrilleiru no éroi sira-nian, bandeira nasionál, bandeira FRETILIN, Bandeira Conselho Nacional da Resistência Timor-Leste (CNRT) no mós bandeira FALINTIL, inklui arma sira hanesan kilat funu nian no dima sira ne’ebé uza durante luta ba auto-determinasaun.

Partisipante iha eventu ne’e mak membru governu sira, membru órgaun lejislativu, korpu diplomata, veteranu no estudante sira.

 

Jornalista: Ivonia da Silva

Editór: Rafael Ximenes de A. Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!