iklan

OPINIAUN

“Realidade foinsa’e sira-nia moris no edukasaun iha Timor-Leste: Analiza husi perspetiva filózofu no pensadór sira”

“Realidade foinsa’e sira-nia moris no edukasaun iha Timor-Leste:  Analiza husi perspetiva filózofu no pensadór sira”

Pe. Domingos Godinho de Araújo Missionário do Verbo Divino iha Portugal

Edukasaun mak baze fundamentál ne’ebé sei garante futuru individu no nasaun ba di’ak. Iha kontestu Timor-Leste, mosu fenómenu ne’ebé povu maubere simples (aileba) oan sira, liu-liu ba jerasaun foinsa’e, prefiere ou hakarak liu atu ba servisu iha rai-li’ur ho nível edukasaun eskolár ne’ebé ki’ik liu duke fó an ba eskola no estuda ba matenek. Realidade ida-ne’e,  sei sai ameasa boot ba  dezenvolvimentu a longu prazu iha ita-nia nasaun, enkuantu ema boot ou líder sira-nia oan prepara an didi’ak ba futuru, hodi buka universidade-universidade ne’ebé ho kualidade di’ak, tantu iha rai-laran ou maioria iha rai-li’ur. Realidade ida-ne’e mós bele kria kondisaun ne’ebé: Ema di’ak, sei di’ak ba bebeik, ema ki’ak, sei ki’ak no susar ba bebeik.

Artigu ida-ne’e sei analiza, perigu husi fenómenu “Realidade foinsae sira-nia moris no edukasaun iha Timor Leste: Analiza husi perspetiva filózofu no pensadór sira”

EDUKASAUN NU’UDAR XAVE BA TRANSFORMASAUN SOSIÁL

John Dewey, filozófu edukasaun nian ne’ebé famozu, iha nia diskursu kona-ba edukasaun nia dehan katak: Edukasaun nu’udar meiu prinsipál ba transformasaun sosiál no individuál. Tuir Dewey, edukasaun sei lori ema sira atu dezenvolve no adapta ba mudansa sosiál. Maibé uainhira edukasaun ema haluha ou la tau importánsia, ne’ebé dala barak akontese hanesan ho ita-nia foinsa’e ou joven sira iha Timor-Leste, ne’ebé prefere ou hakarak liu ba servisu iha rai-li’ur ho nível edukasaun ki’ik, ne’e nia impaktu bele halo sira-nia oportunidade ba dezenvolvimentu no adaptasaun iha sosiedade sei la’o la diak ou nia impaktu ne’ebé ki’ik. Dewey argumenta katak edukasaun la’ós deit kona-ba ita bele domina matéria ou teoria sira, maibé mós kona-ba formasaun karakter no abilidade pensamentu krítiku.

Alende ne’e, Paulo Freire, pensadór edukasaun husi Brazil, subliña katak edukasaun tenki liberta no haforsa ema. Iha livru “Pedagogia do Oprimido”, Freire subliña katak edukasaun ne’ebé di’ak tenki loke konsiénsia krítika, atu nune ema bele transforma nia moris ho realidade sosiál ne’ebé nia moris ba. Sein edukasaun di’ak, povu ki’ik sira, sei kontinua moris iha sirkulu pobreza no injustisa nia laran, no sei susar atu sai husi situasaun ne’e. Ho edukasaun ne’ebé di’ak, mak sei bele liberta ita husi susar laran, hodi hasoru injustisa no atinji futuru ne’ebé di’ak liután.

DEZIGUALDADE IHA EDUKASAUN HO NIA IMPAKTU

Dezigualdade iha asesu ba edukasaun entre oan ou família husi lideransa no família ou oan, husi povu ki’ik sira, sei kria distánsia boot iha oportunidade ba ekonómiku no sosiál nian. Lideransa nia oan sira, iha asesu ba eskola iha universidade ho kualidade nível as sira, hetan edukasaun ne’ebé di’ak liu, bele asesu ba rede profisionál no iha oportunidade atu dezenvolve abilidade lideransa. Enkuantu povu kiik nia oan sira, la prosegue nível edukasaun superiór, no hanoin uluk atu foka ba servisu ho nível edukasaun ki’ik, sei kontinua iha moris ho pozisaun dezvantajen.

Platão, iha nia livru “A República”, argumenta kona-ba importánsia ba edukasaun igualitária hodi kria sosiedade justa. Segundu Platão, se la iha igualitária iha edukasaun, sosiedade, sei moris iha nível ou klase la hanesan, ne’ebé ema ho edukasaun nível as, nia sei iha influéncia kiik, enkuantu povu kiik sira, barak mak hetan marginalizadu. Visão ida-ne’e relevante ho kontestu Timor-Leste, iha ne’ebé desigualdade iha edukasaun bele reforsa estrutura poder ne’ebé injustu no difikulta mobilidade sosiál. Edukasaun iguálitária mak fundamental liu, atui ta bele kria sosiedade ne’ebé justa no prósperu.

IMPAKTU NEGATIVU HUSI MIGRASAUN SERVISU

Alémde desigualdade iha edukasaun, migrasaun foinsáe ne’ebé ba buka servisu iha rai li’ur mós bele fo impaktu negativu ba dezenvolvimentu iha longu prazu iha Timor-Leste. Joven ou foinsáe sira ne’ebé emigra normalmente servisu iha setór informal ho saláriu ki’ik no karik balu mos ho kondisaun servisu  ladun saúdavel. Laiha oportunidade atu hadi’a sira-nia habilidade no edukasaun. Rezultadu ida-ne’e, ho potensiál rekursu umanu ne’ebé ita iha, no maski sira dispoñível iha Timor-Leste, sei la bele aproveita ho efetivu ba dezenvolvimentu nasionál.

Karl Marx, iha nia análize kona-ba empregadu no kapitalizmu, hatudu katak dependénsia ba servisudór ou migrante ho edukasaun ki’ik, sei kria sei reforsa ba eksploitasaun no injustisa. Marx argumenta katak kapitalizmu nia dalan mak sempre explora ema ho baratu atu hetan lukru barak liu tan. Fenómenu ida-ne’e bele ita observa iha kontestu foinsáe sira iha ita-nia nasaun Timor-Leste, ne’ebé barak mak hakarak servisu iha rai-li’ur maski ho edukasaun no abilidade ne’ebé la di’ak ou fraku. Eksploitasaun ba joven, hodi selu sira-nia saláriu ne’ebé ki’ik,  sei reforsa fali estrutura injustu iha sosiedade.

FOKUS IHA EDUKASAUN BA FUTURU DI’AK

Atu rezolve problema ida-ne’e, importante atu populasaun Timor-Leste konsientiza valór edukasaun no prioriza aprendizajen atu hetan futuru di’ak liu. Nelson Mandela konsidera katak: “Edukasaun mak arma ne’ebé di’ak liu, atu bele muda mundu.” Ho edukasaun  ne’ebé di’ak, jerasaun foinsa’e sira, sei bele hetan abilidade no koñesimentu ne’ebé presiza atu kontribui pozitivamente ba sosiedade no konkorre iha merkadu servisu globál. Edukasaun di’ak mak xave atu fó oportunidade di’ak ba ita no atinji futuru di’ak liután.

Immanuel Kant, filózofu alemaun, enfatiza katak: Edukasaun mak xave atu hetan maturidade no liberdade ne’ebé loos. Tuir sa Kant nia hanoin: Ho edukasaun, mak individu bele dezenvolve abilidade pensamentu ne’ebé krítiku no bele foti desizaun ne’ebé di’ak iha ita-nia moris. Haree ba kontestu Timor-Leste, edukasaun ne’ebé di’ak, la’ós de’it ita prepara jerasaun foinsa’e, ba servisu ne’ebé di’ak, maibé mós prepara sira atu sai sidadaun ne’ebé di’ak, responsável no ativu iha dezenvolvimentu nasionál.

Edukasaun mak dalan atu hetan liberdade no independénsia.

DEZAFIU NO SOLUSAUN

Maske importánsia husi edukasaun ne’e ita hatene klaru ona, maibé dezafiu ruma sempre iha, no kontinua eziste. Povu simples barak, mak sei susar no ki’ak, no hasoru difikuldade finanseira ne’ebé impede asesu ba edukasaun di’ak. Iha situasaun ida-ne’e mak, papél governu no polítika públika, sai importante liu. Governu tenki garantia katak edukasaun di’ak sei disponível no asesível ba estratu sosiedade nasionál tomak, la’ós de’it ba sira ne’ebé bele selu ou ba lideransa ou ema riku sira-nian oan deit.

John Stuart Mill, filozófu utilitarista, enfatiza importánsia ba polítika públika justu no iguálitáriu ba sosiedade nia di’ak. Segundu Mill, governu tenki iha papél ativu iha provizaun ba edukasaun igualitária ba ema hotu, hodi kria oportunidade iguál. Ne’e nia signifika investimentu iha infrastrutura edukasaun, subsídiu ba família ho rendimentu ki’ik no programa bolsa estudu ne’ebé estímula joven sira husi família ou povu ki’ik sira, atu sira mós bele kontinua ba nível edukasaun superiór.

Hahalok ne’ebé justu no igualitáriu, mak fundamental ba kria sosiedade prósperu no justu.

 REALIDADE TERRENU: ARTE MARSIÁL NO KONFLITU

 Nu’udar realidade ida iha Timor-Leste, katak foinsáe sira agora, maski sei ho idade eskolár,  sira foka liu ba arte marsiál no konflitu. Ida-ne’e sei sai problema sériu. Atividade ne’ebé sira halo  ne’e la’ós de’it estraga prosesu aprendizajen, maibé mós kria ambiente ne’ebé la favorável ba edukasaun. Governu ho komunidade, tenki servisu hamutuk, atu rezolve problema ida-ne’e, hodi fó mós alternativa ne’ebé pozitivu no benefisiál ba sosiedade tomak.

Jean-Jacques Rousseau, iha livru “Emílio”, enfatiza importánsia ba edukasaun morál no dezenvolvimentu karakter nu’udar parte integrál ba edukasaun. Segundu Rousseau, edukasaun tenki inklui formasaun ba karakter di’ak no valór morál ne’ebé sei ajuda individu atu sai sidadaun ne’ebé responsável iha sosiedade. Iha kontestu ida-ne’e, programa edukasaun ne’ebé inklui atividade ekstra-kurrikulár pozitivu, bele ajuda mós ba mudansa foku joven sira husi atividade negativu, hanesan konflitu. Edukasaun morál no karakter nu’udar komponente esensiál ba kria individu responsável no étiku.

KONKLUZAUN

Sosiedade ne’ebé la hanoin ba edukasaun, sei enfrenta risku bo’ot ba marjinalizasaun iha dezenvolvimentu nasionál. Edukasaun mak xave atu fó oportunidade no hasoru dezigualdade sosiál. Liuhusi aproveitamentu iha tempu juventude, atu aprende no dezenvolve abilidade, joven sira husi komunidade ki’ik ou ki’ak, bele mós konkore efetivu ho joven sira husi família riku. Perspetiva husi filozófu no pensadór haforsa katak: “Edukasaun mak fundasaun prinsipál atu atinji justisa sosiál no progresu individuál. Tanba ne’e, importante atu sosiedade no governu servisu hamutuk hodi garantia katak edukasaun di’ak sei asesível ba ema hotu, atu nune’e, ema hotu bele partisipa iha oportunidade ruma, hodi atinji futuru di’ak liu.

Maibé, situasaun ekonómika atualmente, obriga jerasaun jovem Timor-Leste atu buka dalan seluk, hodi bele servisu iha rai-li’ur.

Ita hakarak atu sira ne’ebé emigra, bele rai osan sufisiente atu loron ida sei fila fali hodi dezenvolve sira-nia edukasaun, ka atu eduka sira-nia família ou oan sira, iha universidade ruma ne’ebé di’ak iha futuru. Atu nuné, sira-nia oan mós, bele konkorre iha merkadu globál no haforsa ou fó orgullu ba sira-nia família.

Ita hotu hatene katak, edukasaun importante liu iha ita-nia vida no ita-nia nasaun. Aproveita didi’ak ba, tanba ho edukasaun ne’ebé di’ak, ita bele konkorre no atinji progresu hamutuk.

 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!