DILI, 28 agostu 2020 (TATOLI)-VIII Governu Konstitusionál kontinua foku ba polítika reforma área sira hanesan administrasaun públika, lejizlativa, desentralizasaun, finansa públika no institusionál.
“VIII Governu ho difikuldade barak, maibé foku no atensaun iha tinan hirak ba oin ho restu mandatu, sei empeña maka’as liután ba serbisu ho ita boot (Komisaun Funsaun Públika) inklui liña ministeriál sira atu halo reformasaun sira,” tenik Primeiru Ministru, Taur Matan Ruak, iha ámbitu pose ba Komisáriu Komisaun Funsaun Públika (CFP, sigla portugés), iha Palásiu Governu, sesta ne’e.
Tuir Xefe Ezekutivu, reforma área lima ne’e presiza duni envolve ministériu lubuk ida ho resposabilidade ne’ebé diferente, maibé lidera direita hosi Xefe Governu.
“Ha’u orgullu loos tanba bele fó kontribuisaun ba reforma ne’ebé ita pretende halo iha tempu oin mai no sira ne’ebé ita halo ona, hodi bele imprime dinámiku foun ba ita-nia dezenvolvimentu instituisaun sira,” nia akresenta.
PM dehan, polítika Governu maka atu tau-matan ba área lima importante hanesan dezenvolvimentu insitutionál, ne’ebé Governu halo esforsu atu halo empeñu transforma instituisaun sira ho efesiénsia no efikásia.
“Sigifika ita hadook-an hosi burokrasia no hosi formalidade ne’ebé impede envolvimentu sidadaun sira, hodi hametin liután relasaun governtante ho governante sira, entre órgaun Estadu ho sidadaun no dada partisipasaun sidadaun iha dezenvolvimentu nasionál,” subliña PM Taur.
Kona-ba reforma lejizlativa, Xefe Governu konsidera inisiativa di’ak no ajuda atu rezolve problema no Governu iha resposabilidade atu simplifika lei sira atu apoia aselera ba objetivu dezenvolvimentu.
Reforma área finansa públika, tuir PM presiza duni tanba prátikamente dezevolvimentu nasaun depende ba reseita husi fundu petrolífera.
“Dala ruma ita hanoin katak fundu petrolíferu hotu nasaun mós hotu karik, tanba ne’e risku boot ida ba futuru nasaun no jerasaun foun sira ne’ebé mai,” nia akresenta.
Nia otimizta Governu hahú esforsu atu buka alternativu seluk hodi redús riksu iha dezenvolvimentu nasionál, tanba dezenvolvimentu labele la’o sein rekursu umanu no finanseiru.
Governu mós esforsu rekolla reseita sira no atu ko’a gastu ne’ebé ladún nesesáriu hodi konsetra ba nesesidade importante liu no fundamentál tuir dezenvolvimentu no rekorre ba fonte finasimentu seluk.
“Entaun dalan di’ak liu maka uza ita-nia osan, maibé bainhira ita uza ema seluk nia osan, ita tenke selu funan, entaun kestaun ne’e maka Governu atu tau-matan,” nia fó hanoin.
Ba reforma desetralizasaun, tuir Xefe Ezekutivu, Governu sentrál tenke fó kompeténsia no podér ba instituisaun sira iha munisípiu sira tanba laiha dalan seluk atu hakbesik Estadu no Governu ba populasaun.
“Governu sentrál halo buat hotu ne’e imposível, tanba kada ema ida serbisu tuir buat ne’ebé lei haruka, ne’ebé tenke fó kompténsia no podér ba munisípiu sira atu serví sidadaun sira,” nia argumenta.
Jornalista: Florêncio Miranda Ximenes
Editora: Julia Chatarina