iklan

HEADLINE, SAÚDE

INFPM deklara Sali-Magu sei hatama ai-moruk item 88 iha janeiru

INFPM deklara Sali-Magu sei hatama ai-moruk item 88 iha janeiru

Armajen ai-moruk INFPM. Imajen Tatoli/António Gonçalves.

DILI, 05 janeiru 2024 (TATOLI) – Diretór Ezekutivu Insitutu Nasionál Farmasia Produtu Médiku (INFPM), Brigido Dias, deklara katak Empreza Sali-Magu Unipesoal Lda sei hatama ai-moruk item hamutuk 88 iha janeiru nia-laran hodi rezolve problema estoke ai-moruk ne’ebé mamuk iha fasilidade saúde iha territóriu nasionál.

“Iha tempu badak, ai-moruk item hamutuk 88, husi item vitál, esensiál, nesesáriu no espesialista  inklui reajente ne’ebé sei to’o mai iha fulan janeiru no fevereiru nia-laran”, Brigido Dias hateten bainhira hala’o konferénsia imprensa iha salaun INFPM Kampu Alor, ohin.

Nia dehan, Empreza Sali-Magu ho nia esforsu iha fulan hirak nia-laran mak hatama ona item konsumavél ba primeira faze no segunda faze mak kompania sei hatama iha fulan janeiru ne’e nia-laran. Item balun sei iha prosesu produsaun no INFPM bazeia ba lista no hato’o ba nasionál hodi halo prosesu akizisaun.

“Bazeia ba ida-ne’e, atu informa ba públiku katak konsumavél no reajente ne’ebé tama ona mai  ne’e husi nasaun Singapura, Malaysia, Bangladesh no Srilanka no daudaun ne’e ekipa sei  verifika bainhira remata sei hato’o ba Ministra Saúde hafoin hatun despaixu mak ami halo distribuisaun ba fasilidade saúde sira”, nia afirma.

Nia esplika, INFPM la’os hein de’it ba orsamentu retifikativu, maibé iha mós esforsu balun hodi selu dívida pendente, hola item 24 inklui fenthanyl ne’ebé importante tebes ba ospitál sira hodi halo prosedimentu operasaun, reajente, hematolojia husi mindray no mós blood gas, tubu etda ho númeru ne’ebé limitadu tanba ho osan ne’ebé limitadu. Item sira la signifikante liu, maibé bele responde ba nesesidade emerjénsia husi fasilidade saúde sira.

Nia dehan, ohin loron 5 janeiru 2024, INFPM, HNGV, Diresaun Nasionál Farmasia Medikamentu (DNFM) atu responde ba preokupasaun husi pasiente no Povu iha Timor-Leste.

Governu atuál, hahú servisu husi loron 1 fulan jullu 2023 ho problema estoke mamuk hamutuk 32% no la iha rezerva iha nivel nasionál signifika katak estoke mamuk ne’e sai hanesan preokupasaun nasaun nian.

“Estoke out ai-moruk reajente no konsumavél ne’e akontese kedas husi janeiru to’o iha jullu 2023, tanba ne’e sai hanesan multiplika estoke mamuk ba item kuaze rihun resin, kompostu husi kategoria medikamentu, konsumavél, ekipamentu médiku, laboratórium no emodialisa. Ho ida-ne’e, Ministra Saúde halo akizisaun ho karater urjénsia”, nia afirma.

Nia haktuir, prosesu administrativu sira-ne’e lori tempu uitoan, tanba hola ho orsamentu ne’ebé ho montante bo’ot, tuir Estadu Demokrátiku tenke halo tuir prosedimentu legál ne’ebé mak iha. Orsamentu retifikativu ho montante $6 millões ne’ebé utiliza depois halo promulgasaun iha setembru nia-laran hodi responde ba estoke mamuk.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!