iklan

POLÍTIKA

FRETILIN husu koa osan viajen estranjeiru hodi halo poupansa

FRETILIN husu koa osan viajen estranjeiru hodi halo poupansa

Xefe bankada FRETILIN, Deputadu Aniceto Longuinhos Guterres. Imajen Tatoli/António Daciparu.

DILI, 18 setembru 2024 (TATOLI)—Deputadu Bankada FRETILIN hato’o proposta hodi husu  koa osan viajen estranjeiru iha orsamentu privativu Parlamentu Nasionál (PN) ba tinan fiskál 2025 hodi bele halo poupansa.

Liuhusi reuniaun plenária estraordináriu ohin ba diskusaun no aprovasaun orsamentu privativu Parlamentu ba tinan fiskál 2025, Deputadu FRETILIN, aprezenta proposta balun hodi husu atu koa osan viajen estranjeiru iha proposta OJE 2025 ba PN.

Hanesan proposta númeru 1 ne’ebé aprezenta husi Deputadu FRETILIN, Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, hodi husu atu redus orsamentu ho montante $715.678, divizaun komisaun A, B, C, D, E, F, G iha progama garante ezersísiu funsaun konstituisionál Parlamentu, kategória bens no serbisu, dotasaun inisiál $15.310.888 no dotasaun finál $14.595.210.

Ho justikasaun sumária, propoin atu orsamentu ho totál $715.678 ne’ebé destina hodi atende atividade estudu komparativu komisaun espesializada permanente sira.

Razaun fundamentál ba redusaun ida-ne’e tanba haree katak, proposta orsamentu ne’e Konsellu Administrasaun aprova ultrapasa tetu fiskál ne’ebé Ministériu Finansa Atribui ba Parlamentu, ho redusaun ne’e PN kontribui ba poupansa orsamentu.

“Estudu komparativu ne’e laiha benefísiu, esperiénsia mak ne’e no realidade, ne’e para halo ita gasta osan de’it halo viajen. La hatene iha tinan 2020 tempu COVID-19 estudu komparativu ne’e ita hasai tiha ona orsamentu para aproveita halo poupansa mós, la hatene polítika poupansa ne’e laiha kontinuidade agora ita hatama fali,” Aniceto Guterres fundamenta iha sala plenária PN.

Enkuantu proposta númeru 2 ne’ebé aprezenta husi Deputada Maria Angelica Rangel (FRETILIN) no Maria Angelina Sarmento (PLP), propoin atu redus orsamentu ho montante $590.872 ne’ebé fahe ba divizaun Parlamentu Nasionál $330.703 no iha gavinete Prezidente PN $216.408, no gavinete sekretáriu jerál $43.764 ho razaun redus atividade viajen estranjeiru balun hodi la prezudika despeza PN iha tinan oin.

Proposta númeru 5 ne’ebé aprezenta nafatin husi Deputadu FRETILIN, Aniceto Longuihos Guterres ho Joaquim dos Santos “Boraluli” ne’e, propoin atu redus ho montante $11.854 ne’ebé destina ba Grupu Muller Parlamentár Timor-Leste hodi hala’o atividade enkontru anuál iha Indonézia no atende konvite iha Tailándia.

Razaun ba redusaun orsamentu ida-ne’e tanba haree ba GMPTL sei hala’o viajen estranjeiru hamutuk nasaun haat, nune’e kustu sei aloka konsidera boot no liu fali orsamentu komisaun espesializada permanente sira, ho redusaun ida ne’e mak PN sei poupa nia orsamentu no kontribui atu redus presipísiu fiskál.

Proposta númeru 6 mós propoin atu redús orsamentu totál $94.118 ne’ebé destina ba komisaun D hodi atende konvite ho montante $42.150, komisaun F atu hala’o estudu komparativu ba Tailándia ho montante $26.448, komisaun G atu halo komparativu mós iha Indonézia ho montante $25.520.

Razaun ba redusaun orsamentu tanba komisaun mensionadu sei hala’o viajen estranjeiru dala-rua, nune’e propoin atu elimina viajen ida no mantein estudu komparativu ba nasaun ida de’it, ho redusaun orsamentu sei kontribui ba poupansa orsamentál.

Iha apresiasaun ba proposta sira-ne’e, Deputadu PD, António da Conceição “Kalohan”,  hanoin atu halo redusaun osan ba komisaun sira presiza pondera didi’ak tanba orsamentu ne’ebé prevee atu apoiu serbisu komisaun ninian ba dezempeñu deputadu iha mandatu tinan lima (5) nian la’ós tinan ida (1) nian.

Deputadu CNRT, Francisco da Costa, dehan lójika deputadu sira iha lejislatura ida-ne’e la’ós tuan de’it maibé foun mós iha, ho razaun tanba Deputadu tuan sira-ne’ebé mak halo estudu komparativu kle’an iha tempu liuba ne’e sufisiente ona, maibé Deputadu foun sira-ne’e atu fó netik oportunidade pelumenus tinan ida dala ida ka dentru tinan lima ne’e fó dala ida.

Deputadu CNRT, Cedelísia Faria dos Santos, la aseita ba proposta atu hasai osan iha gabinete Prezidente PN hanoin PPN atu hala’o viajen ruma ba li’ur ne’e reprezenta órgaun soberania ne’e atende konvite sira.

Hatán ba ne’e, Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Maria Fernanda Lay, dehan durante tinan 2024 nia laran, nia hetan konvite ba nasaun 10 maibé la partisipa tanba ho serbisu importante seluk ho mós kustu.

Nune’e, nia hateten, orsamentu ne’ebé propoin atu koa nia-parte aseita, tanba bele halo jestaun no rekuza ba fatin balun no ba fatin balun de’it, tanba orsamentu hanesan projesaun la fiksu.

Sekretáriu Jerál PN, Edgar Sequeira Martins, dehan husi proposta sira-ne’e hotu-hotu foka ba redusaun orsamentu ho objetivu atu halo poupansa.

Nia informa, preparasaun orsamentu ne’e liuhusi faze ida naruk la’ós lori de’it mai, prepara husi prioridade PN ninian husi programa, atividade sira haree detalla aloka orsamentu ba progama sira, kategória no rúbrika orsamentál, ne’ebé proposta husi konsellu administrasaun mai to’o komisaun C ne’ebé trata asuntu Finansa Públika no iha plenária.

“Agora proposta iha redus tanba de’it atu bele tama iha tetu orsamentu ne’ebé mak Ministériu Finansa (MF) fó mai iha PN. Liuhusi relatóriu komisaun C, ita ohin diskute osan ba viajen estranjeiru ninia montante ne’e kiik-oan ohin deputadu sira hato’o,” nia dehan.

Maibé, nia dehan, iha diskusaun ne’e sei iha proposta ba kapitál menór adianta ona sei iha redusaun orsamentu ba verba ne’e, entaun redús iha kapitál menór ne’e PN nia orsamentu sei tama iha tetu ne’ebé MF fó sei menus husi millaun $20.

“Entaun, ita redus de’it iha kapitál menór tama ona iha tetu, ne’eduni viajen estranjeiru, estudu komparativu sira-ne’e atu mantein ka redus mós la fó efeitu ba iha tetu totál ne’ebé MF fó mai iha PN,” nia hateten.

Entretantu, hafoin halo apresiasaun plenária halo votasaun ba proposta sira-ne’e kada ida-idak la pasa hotu.

Enkuantu proposta númeru 9 ne’ebé pasa mak  aprezenta husi Deputada/u CNRT Cedelísia Farria dos Santos, Aliança Araújo no Francisco da Costa, hodi aprezenta proposta ho justifikasaun sumária katak proposta orsamentu 2025 porsaun boot sei aloka ba fomentar relasaun internasionál ba kooperasaun Parlamentu.

Nune’e, proposta ne’e pretende atu halo redusaun ba atividade balun husi programa refere ho montante $330.703, divizaun ne’ebé sei sofre alterasaun mak PN kategória bens no serbisu ho atividade naran promosaun reforsu lasu diplomátiku parlamentár.

Iha proposta seluk ne’ebé mak la pasa mós aprezenta husi Maria Angelica ho Joaquim dos Santos, husu atu redus orsamentu ho totál $81.797 ne’ebé destina ba formasaun lideransa kargu xefia Parlamentu nian ho monante $58.797 no formasaun sira seluk iha rai laran ho montante $35.000.

Razaun redusaun orsamentu ida-ne’e, tanba haree rekursu umanu PN to’o agora seidauk halo avaliasaun ba formasaun sira-ne’ebé durante ne’e Parlamentu Nasionál proposiona ona ba funsionáriu sira.

Rekursu umanu presiza aprezenta analiza ba dezempeñu prestasaun serbisu funsionáriu sira hodi sai baze reformulasaun polítika ba funsionáriu Parlamentu.

Enkuantu, iha proposta OJE 2025 ne’e PN prevee $23,947,310 maibé hetan tetu husi Ministériu Finansa millaun $12-resin de’it.

Proposta orsamentu privativu PN ba iha tinan fiskál 2025 ho montante $23,947,310 ne’e hodi prioriza programa fomentar relasaun internasionál no kooperasaun, Parlamentu prevee orsamentu $2,110,827 hodi implementa sub-programa rua (2) no atividade lima (5).

Programa garantir exersísiu funsaun konstituisionál, Parlamentu prevee $15,310, 888 ho nia sub-programa tolu (3) no atividade 29.

Progama promove kultura abertura no transparánsia, Parlamentu prevee $175,388 ho nia sub-programa ida (1) no atividade lima (5).

Programa funsionamentu no dezenvolvimentu instituisionál ne’e, Parlamentu prevee $6,350,208 ho sub-programa rua (2) no atividade 25.

Entertantu, tuir portál transparánsia ne’ebé Agência TATOLI asesu husi Ministériu Finansa, ohin haktuir katak Parlamentu Nasionál ninia ezekusaun Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2024 ho ninia orijen $17,780,054.00, kompromisu $ $394,893.90, obrigasaun sira $1,783,208.37, atuál $9,672,689.12, saldu $5,929,262.61 no ezekusaun % 64.4%.

Jornalista : Nelson de Sousa

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!