iklan

NASIONÁL, POLÍTIKA

Governu deside la selebra “Loron Nasionál Veteranu” tanba kampaña eleitorál

Governu deside la selebra “Loron Nasionál Veteranu” tanba kampaña eleitorál

Prezidente Konsellu Kombatente Libertasaun Nasionál. Vidal de Jesus ‘Riak Leman’. Imajen Tatoli/Francisco Sony.

DILI, 01 marsu 2022 (TATOLI)—Governu liuhosi Ministériu Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál (MAKLN) no Konsellu Kombatente Libertasaun Nasionál (CCLN-sigla portugés), deside la selebra Loron Nasionál Veteranu tanba monu kedas ba loron kampaña eleitorál.

Notísia Relevante: Loron Nasionál Veteranu, Governu presiza halo reflesaun ba éroi sira-nia mate

“Ita-nia maun-boot ka líder istóriku sira maiória mak ba tuir kampaña, entaun isar bandeira se mak atu partisipa tanba bainhira atu komemora loron veteranu importante ne’e presiza ita-nia líder istóriku sira-nia prezensa. Nune’e, ami deside la selebra loron nasionál ba veteranu ne’e ita territóriu tomak”, Prezidente CCLN, Vidal de Jesus “Riak Leman”, informa ba TATOLI via telefónika, segunda ne’e.

Aleinde kampaña eleitorál, nia dehan, kestaun seluk mak orsamentu atraza entaun iha tinan ida-ne’e la konsege komemora maibé nafatin fó onra ba martires no veteranu sira-ne’ebé mate ba Timor-Leste nia ukun rasik an ida-ne’e.

“Ami deside altera loron veteranu tanba orsamentu demora, nune’e tinan ida-ne’e ita sei la realiza maibé ita nafatin fó onra ba veteranu ne’ebé mate no agora lahamutuk ona ho ita”, nia hateten.

03 Marsu: Loron Nasionál Veteranu

Komemorasaun Loron Nasionál Veteranu sira-nian iha loron 03 fulan-marsu, ninia abut mai hosi, bainhira Kay Rala Xanana Gusmão ho Ma’Huno Bulerek Carathayano (Bucar) reorganiza Luta Libertasaun Nasionál iha territóriu tomak iha 3 Marsu 1981.

Loron Nasionál Veteranu 03 marsu konsagra ona husi Estadu Timor-Leste liuhosi Lei Nú. 3/2016, nu’udár Loron Veteranu sira-nian. Data istórika ne’e liga ba Konferénsia Nasionál FRETILIN nian ne’ebé hala’o iha Maubai, Viqueque.

Notísia Relevante: Re-organiza Polítika Ukun Rasik Án Akontese Loron 3 Marsu 1981

Iha loron 03 marsu, ho orientasaun hosi membru CCF, sobrevivente rua, Xanana Gusmão no Ma’Huno, konfresista sira hili membru CCF na’in-sia (9) foun tan hodi foti desizaun importante lubuk ida, hodi reorganiza ita-nia luta libertasaun nasionál iha territóriu tomak. Rezisténsia Armada moris fila-fali iha ai-laran. Povu hetan fali nia esperansa.

Selebrasaun dahuluk Loron Veteranu akontese iha tinan 2017 ne’ebé prezide husi Prezidente Repúblika, Jenerál Taur Matan Ruak.

Loron 03 fulan-marsu hetan duni rekoñesimentu hanesan Loron Nasionál Veteranu sira-nian, data iha ne’ebé hala’o Konferénsia Nasionál FRETILIN nian dahuluk, harii Conselho Nacional da Resistência Timorense, no hili Xanana Gusmão hanesan Komisáriu Polítiku FRETILIN no Komandante FALINTIL nian.

Iha konferénsia refere define estratéjia tolu mak handesan; ida alarga no amplia frente polítika, organiza povu, no disemina forsa vida inimigu nian katak orienta ba sira-ne’ebé Indonézia uza hodi kaer kilat hodi ajuda sira.

Iha loron ne’e mak re-organiza estratéjia polítika, involve timor-oan hotu atu fó apoiu ba prosesu luta ba ukun rasik an, liuliu nomea lideransa foun ba komité sentrál FRETILIN no forma frente tolu hanesan diplomatika, klandestina no armada.

Loron 03 fulan-marsu 1981 mak loron importante hodi re-organiza estratejia polítika ba ukun rasik an ne’ebé lideradu hosi Xanana Gusmão depois hetan derota dahuluk hosi militár Indonézia hodi rezulta lideransa luta hanesan Saudozu Nicolau Lobato mate iha kombate iha loron 31 fulan-dezembru tinan 1978 hosi militár Indonézia, no tanba militár Indonézia harahun baze apoiu totalmente iha tinan 1978.

Veteranu sira iha razaun forte para eskolla 03 marsu sai sira-nia loron tanba tuir istória rezisténsia ninian, iha 03 marsu 1981, rezisténsia armada harii fila-fali sira-nia komandu ida hodi reorganiza fila-fali rezisténsia armada iha ailaran.

Loron ida-ne´e importante tebe-tebes, nune’e bele fó memória ba jerasaun foun sira hotu para sira bele hatene katak loron ida-ne´e duni rezisténsia armada harii hikas fali sira-nia organizasaun hafoin baze ba apoiu rahun.

Baze apoiu ne´e harii hikas liuhosi mobilizasaun kuadru polítiku no militár sira hosi Ponta Leste hamutuk ho maluk sira hosi rai-klaran to´o iha zona oeste nian, ne´ebé mak komanda hosi Saudozu Venâncio Ferraz. Loron ida ne´e mós atu hahí nafatin no fó rekuñesementu ba veteranu sira-ne´ebé mak mate ona no sira ne´ebé sei moris.

Notísia Relevante: Iha 3 Marsu 1981, Xanana-Ma’Huno Orienta Reorganiza Luta

3 Marsu, Loron Reestruturasaun Rezisténsia Armada

Jornalista  : Osória Marques

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!