iklan

EDUKASAUN

SKA Cristo Rei Creativo menus sala-de-aula difikulta prosesu aprendizajen

SKA Cristo Rei Creativo menus sala-de-aula difikulta prosesu aprendizajen

Koordenadór Sentru Komunitáriu Aprendizajen iha postu Cristo Rei Creativo, Francisco Maria. Imajen Tatoli/Osória Marques

DILI, 05 marsu 2024 (TATOLI)–Koordenadór Analfabetizasaun postu administrativu Cristo Rei, Francisco Maria, hateten menus sala-de-aula difikulta prosesu aprendizajen iha Sentru Komunitáriu Aprendizajen (SKA) Cristo Rei Creativo,

“Ami sujere Ministériu Edukasaun atu buka hela fatin ida mai ami Sentru Komunitáriu Aprendizajen Cristo Rei Creativo tanba daudaun ne’e ami uza de’it sala-de-aula pre-eskolár Clakfuik no Asosisaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL) nian. Sala-de-aula lima, ida iha ADTL, tolu iha ensinu pre-eskolár Klakfuik, Becora. Sala ida ba programa Alfanamor nian no rua seluk ba estudante faze ida-rua,” Koordenadór ne’e hateten Agência Tatoli iha edifísiu ADTL, Marcarenhas, tersa ne’e.

Tanba, nia dehan, prosesu aprendizajen ba ekivalénsia iha iha SKA Cristo Rei Creativo ne’e iha oin haat (4) ma; Ida, estudante ho kondisaun defisiénsia; Rua, estudante faze ida no faze rua ne’ebé mak la kompleta iha ensinu báziku primeiru siklu nian no ikus mak Alfanamor.

“Entaun daudaun ne’e ita-nia totál estudante iha Sentru Komunitáriu Aprendizajen Cristo Rei Creativo hamutuk 163, Alfanamor 23, estudante defisiénsia 18, restante ne’e estudante faze ida no faze rua nian. Ida-ne’e konta barak ona no tinan-tinan ema sempre barak mai asesu SKA ne’e. Tanba ne’e, ba tinan ne’e ami estudante barak nune’e hakarak rekomenda Governu atu fasilita hela sala-de-aula,” nia dehan.

Hosi númeru ne’e, nia hateten, estudante barak mak tuur iha banku universidade, balun servisu no iha balun ne’ebé kontinua iha sekundáriu nian.

“Ami-nia ekipa inklui ha’u rasik daudaun ne’e la’o hela hodi identifika hira mak servisu. Tuir informasaun ne’ebé ha’u hetan iha ida servisu ona iha notariadu nian, kontinua Sekundáriu no universidade sira,” nia hateten.

Ida-ne’e, hanesan koordenadór kontente tebes tanba durante sira motiva no korajen estudante sira iha dalan públiku sira hodi iha balun ne’ebé asesu ba ensinu sekundáriu no universidade.

“Ha’u sente kontente tanba estudante sira barak mak hetan susesu katak to’o duni iha sekundáriu. Hosi ne’e iha mós dezafiu ida ba ami mak bainhira sira la tama eskola ami tenke buka tuir hodi mai eskola,” nia dehan.

Iha SKA postu Cristo Rei Creativo ne’e iha profesór permanente na’in-neen (6) ne’ebé kompostu hosi feto tolu (3) no mane tolu (3) no kontratadu iha na’in-hitu (7) ne’ebé kompostu hosi feto tolu (3) no mane haat (4), ho totál estudante hosi 2015 to’o agora hamutuk 392 ho feto 283 no mane 109.

Profesora Ekivalénsia Sentru Komunitáriu Aprendizajen (SKA), postu Cristo Rei Creativo, Margareta Soares, hateten hanorin tuir oras normál ne’e oras rua maibé ida-ne’e la to’o tanba defisiénsia matan ne’e tenke ditadu mak nia foin hakerek, nune’e mós defisiénsia tilun ho seluk tenke hakerek iha kuadru no tenke lee hafoin bele esplika.

“Ida-ne’e sai obstákulu no dezafiu maibé ba ami profesór iha ne’e sai ona buat baibain ona. Ami hatane tuir ona kada estudante ida-nia karéteristika no métodu hanorin ami hatene ona tanba ami hanorin kle’ur ona iha ne’e,” nia esplika.

Kona-ba estudante ho kondisaun defisiénsia ne’e, iha vizuál, áudio vizuál, defisiénsia Sosiál no defisiénsia fíziku

SKA Cristo Rei Creativo iha matéria língua portugueza, inglés, dalen tetún, siénsia sosiál no naturál inklui matéria kompeténsia vida do trabalho ho matemátika.

Estudante Faze V iha Sentru Komunitária Aprendizajen Cristo Rei Creativo, Octávio de Jesus, dehan eskola ekivalénsia ne’e di’ak no iha vantanje ba ema-ne’ebé sai hosi eskola inklui fó oportunidade ba Ema ho Defisiénsia (EhD).

“Ha’u kontente tebes aprende iha eskola ekivalénsia, mezmu defisiénsia maibé aprende iha ne’e sente konfortável iha prosesu aprendizajen nian. Tanba, manorin sira hanoin ami uza métodu ne’ebé di’ak no pasiensia tebes,” nia dehan.

EhD rekomenda Governu estabelese ensinu sekundáriu 

Entretantu, Ema ho Defisiénsia (estudante) Faze V iha Sentru Komunitária Aprendizajen (SKA) iha postu Cristo Rei Creativo, Octávio de Jesus, rekomenda Governu liuhosi Ministériu Edukasaun (ME) atu estabelese ensinu sekundáriu tanba ema barak mak bainhira ramata tiha faze V halimar de’it uma, liuliu EhD no ema-ne’ebé ho idade avansadu ona.

Estudante defisiénsia iha ekivalénsia Cristo Rei Creativo, Octávio de Jesus. Imajen Tatoli/Osória Marques.

“Ha’u rekomenda ba Governu loke tan faze VI hodi kontinua ami-nia estudu sekundáriu nian tanba durante ne’e ensinu sekundáriu laiha entaun ami ema ho defisiénsia labele asesu inklui universidade. Tanba ami iha direitu no vontade atu kontinua ensinu sekundáriu no universidade maibé to’o agora seidauk iha, mezmu ekivalénsia ne’e estabelese hahú iha tinan 2015 to’o agora,” nia dehan ba Agência Tatoli, iha Asosiasaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL), Mascarenhas, tersa ne’e.

Nia dehan, estudante defisiénsia barak mak akaba ona faze V no laiha oportunidade kontinua ba faze VI.

Professora Ekivalénsia Sentru Komunitáriu Aprendizajen (SKA), Postu Crisro Rei Creativo, Margareta Soares, hateten nia estudante defisiénsia sira hodi rekomenda ba Governu loke faze VI nune’e estudante labele la’o dook, no bele fasilita estudante ekivalénsia ho idade boot ona no estudante defisiénsia sira.

Manorin ne’e hateten, loloos ne’e Governu ida-ne’e kria ona planu no polítika hodi estabelese tan faze VI, tanba ekivalénsia ne’e estabelese hosi tinan 2015 to’o agora.

“Governu liuhosi Ministériu Edukasaun tenke akompañia no tau atensaun ba programa ekivalénsia ne’e, tanba tuir ami manorin nia akompañia durante hanorin ne’e estudante iha vontade hodi tuir aprendizajen. Ida-ne’e hatudu ba Governu katak tenke kria polítika estabelese faze VI ba kontinuasaun faze V nian,” nia dehan.

Diretór Dirasaun Nasionál Ensinu Rekorrente iha Ministériu Edukasaun (ME), Alfredo de Araújo, hateten programa nasionál ba ensinu Rekorente defenidu tuir lei baze Edukasaun.

“Ita kontinua kria kondisaun para bele abranje to’o ensinu sekundáriu, ida-ne’e prioridade ida. Ami sei halo tentativa tinan ida-ne’e halo parseiru dezenvolvimentu balun ajuda hodi halo estudu kle’an kona-ba fornesementu ekivalénsia ensinu Sekundáriu. Ida-ne’e prioridade maibé ita kria uluk kondisaun lai,” nia dehan.

Dirasaun Rekorrente la’ós abandona maibé mínimu tenke kria kondisaun mak infraestrutura, rekursu umanu ka profesór inklui kria kurrikulu própriu ida ba ensinu sekundáriu ne’e.

“Ensinu Sekundáriu estabelesidu ho manuál, diploma ministeriál no tenke profesór ne’ebé rekrutadu tanba natureza eskola ekivalénsia ensinu sekundáriu la hanesan ho eskola formál nian. Tanba ne’e, presiza tempu hodi bele halo polítika ida di’ak mak bele estabelese,” nia dehan.

Jornalista : Osória Marques

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!