iklan

EKONOMIA, INTERNASIONÁL, HEADLINE

TL Asina Kontratu Fahe Produsaun ho SundaGas no TIMOR GAP Chuditch

TL Asina Kontratu Fahe Produsaun ho SundaGas no TIMOR GAP Chuditch

Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM), Gualdino da Silva (klaran) asina kontra ho Diretór Ezekutivu SundaGas, Andy Butler (loos) no Diretór Ezekutivu TIMOR GAP Chuditch, Vicente Lacerda (karuk). Imajen/Antonio G.

DILI, 08 novembru 2019 (TATOLI) – Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM) reprezenta Estadu Timor-Leste (TL) asina tiha ona Kontratu Fahe Produsaun (KFP) TL-SO-19-16 ho SundaGas Banda Unipessoal, Lda (SundaGas) no TIMOR GAP Chuditch Unipessoal, Lda, empreza subsidiáriu TIMOR GAP, EP nian.

Kontratu fahe produsaun ne’e, fó TIMOR GAP Chuditch nia partisipasaun iha porsentu 25 no SundaGas iha porsentu 75, kompañia ne’ebé na’in husi Inglaterra no rejista ona iha Timor-Leste no nia baze iha Singapura.

Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM), Gualdino da Silva. Imajen/Antonio G.

Prezidente ANPM, Gualdino da Silva, hatete sobre empreza nia programa traballu iha tinan rua dahuluk, hahú husi agora to’o tinan rua mai, sei finaliza estudu, prosesa fali dadus sízmiku ne’ebé mak iha área kontratu laran.

“Fin tinan rua, buat hotu la’o di’ak sira sei halo perfurasaun iha tinan datoluk (terceiro ano), iha posu ida para bele hetan tan gás para bele aumenta”, Gualdino hatete hafoin selebra kontratu ne’e iha Ministériu Finansa Aitarak-Laran, ohin.

Nia subliña área kontratu ne’e provada tiha ona katak iha gás, deskobre ona iha pasadu. “Purvolta 0.7 TCF (trillion cubic feet) gás. Agora, ita hetan perfurasaun ba estrutura ida ne’ebé iha kontratu área hanesan ne’ebé fó tan ita gás ruma para bele lori to’o 1.2 ka 1.3 TCF hanesan ne’e bele dezenvolve mesak ona”.

Prezidente ANPM ne’e informa katak atu kontratu ne’e la’o, presiza iha konfirmasaun katak iha ona banku ruma ne’ebé tenke fó garantia ba serbisu empreza sira-nia programa no hetan ona konfirmasaun husi banku komérsiu boot ida iha Singapura, United Overseas Bank (UOB), atu fó garantia ba programa traballu ne’e.

Aléinde ne’e nia esplika, sobre partisipasaun porsentu 25 husi TIMOR GAP Chuditch no 75 husi SundaGas (nu’udar operadór) katak iha inísiu tuir negosiasaun, TIMOR GAP sei la tau kapitál, maibé to’o tempu ne’ebé mak hetan produsaun, fa’an ona gás mak foin rekupera neineik fali ba gastu sira ne’ebé lori husi inísiu mak porsentu 25 ne’e.

“Husi inísiu TIMOR GAP sei la tau osan, maibé hetan partisipasaun nu’udar kompañia estatál, to’o tempu ne’ebé maka hetan produsaun, fa’an gás mak foin TIMOR GAP tenke rekupera molok simu fali nia lukru”, katak.

Maibé ho Estadu ne’ebé mak ANPM reprezenta hanesan autoridade ne’e, kuandu hetan produsaun, Estadu hetan porsentu 40 no 60 ne’e mak empreza sira fahe.

Gualdino afirma, iha investimentu husi kompañia ne’e ba tinan rua (períodu dahuluk), sei investe osan purvolta millaun $1 no ba tinan datoluk atu halo perfurasaun mak gasta entre millaun $15 to’o $20, maibé Estadu no TIMOR GAP la tau osan.

Kontratu ne’ebé asina mak kampu gás ho naran Chuditch ne’ebé iha tasi-laran, uluk iha área konjunta nian, depois tratadu tama iha vigór, área ne’e 100% Timor-Leste nian. Ba bloku ka área ida ne’e mak TL-SO-19-16 (Timor Leste-South Offshore-19 (tinan 2019)-16 (númeru bloku nian).

TL-SO-19-16, lokaliza iha área súl husi eis área konjunta (JPDA), ho totál área 3571.49 kilómetru kuadradu. SundaGas ho TIMOR GAP iha kompromisu atu halo programa peskiza ba períodu tinan hitu.

Rekizitu mínimu sira ba programa peskiza iha inísiu tinan 1-3 inklui re prosesa dadus sízmiku (Pre-Stack Depth Migration) husi 800 km2 husi dadus sízmiku 3D no liña kilómetru 2000 husi dadus sízmiku 2D, no halo revizaun ba potensiál idrokarbonu iha área kontratu tomak (estudu kona-ba geological no geophysical) no halo perfurasaun ba mina-matan ida.

Se rezultadu husi prosesamentu dadus sízmiku suporta, signifika husi estrutura ne’e asosiadu ho deskoberta Chuditch. Períodu daruak (tinan 4-5) inklui post estudu avaliasaun ba mina-matan no halo perfurasaun ba mina-matan ida, posu esplorasaun no planu senáriu dezenvolvimentu ba deskobre Chuditch. Períodu datoluk (tinan 6-7) inklui estudu geological no geophysical no halo perfurasaun ba mina-matan rua posu esplorasaun.

Diretor Ezekutivu SundaGas, Andy Butler.Imajen/Antonio G.

Diretór Ezekutivu (CEO) SundaGas, Andy Butler, hatete kontente tebes hodi asina KFP Chuditch ho ANMP ho mós ajuda no suporta husi parseiru, TIMOR GAP.

“Ami-nia prioridade dahuluk mak hadi’ak ami-nia komprensaun kle’an kona-ba signifikante rekursu Gas Chuditch no identifika lokál loloos husi posu dahuluk. Ami sei halo ida ne’e paralelu ho prospetu seluk ne’ebé maduru ona hodi tau hamutuk portfolio perfurasaun kompleta ida”.

Hodi hatutan, ne’e hanesan milestone importante ida ba SundaGas no bá oin hakarak halo progresu teknikamente no komersialmente hodi asegura dezenvolvimentu tuir tempu husi rekursu sira ne’ebé deskobre no sira ne’ebé seidauk deskobre ba benefísiu Timor-Leste nian.

Selebrasaun KFP ne’e, bazeia ba Lei Atividade Petrolífera Nú.1/2019 fulan-Janeiru, artigu 12 (2) (ii), (b), no (c), hanesan alterasaun dahuluk ba Lei Nú.13/2005, fulan-Setembru.

Jornalista : Maria Auxiliadora

Editór        : Rafy Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!