iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Governu sei analiza estudu ba área fábrika LNG

Governu sei analiza estudu ba área fábrika LNG

Ministru Petróleu no Minerál, Víctor da Conceição Soares. Imajen Tatoli/António Gonçalves

DILI, 17 agostu 2020 (TATOLI)Governu liuhosi Ministériu Petróleu no Minerál (MPM) sei analiza estudu ba fábrika Gás Naturál Likifetu (LNG, sigla inglés), hafoin foti desizaun atu kontinua mantein iha área Beaço, Munisípiu Viqueque ka muda ba Postu Adminsitrativu Natarbora, Munisípiu Manatuto.

“Kona-ba projetu LNG ne’e tenke iha desizaun hosi Governu liuhosi Konsellu Ministru tanba sei presiza tempu atu halo analiza ba estudu, kuandu konklui analiza sira ne’e hotu mak deside ba pontu situasaun konstrusaun Gás Naturál Likifetu,” tenik Ministru Petróleu no Minerál, Víctor da Conceição Soares, hafoin enkontru ho Xefe Governu iha Pálasiu Governu, segunda ne’e.

Timor Gás no Petróleu, Empreza Públika (Timor GAP, Ep) relata ona katak kustu hamutuk millaun $20 maka Governu investe iha Beaço, Viqueque hodi halo estudu ba planta LNG iha tasi-laran no rai-maran.

“Ita hatene iha ne’ebá (Beaço) hanesan fatin identifikadu ona, maibé liu tiha fulan hirak, Maun Boot (eis Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku, Xanana Gusmão) deside muda mai fali iha Natarbora, Manatuto, tanba haree rai mamuk sira agora iha área Beaço, Viqueque ema nakonu, entaun bainhira halo indemnizasaun sei gasta osan barak,” nia akresenta.

Tanba ne’e, tuir governante ne’e bainhira muda planta LNG husi Beaço, Suku Maluro, Postu Administrativu Viqueque, Munisípiu Viqueque  mai iha Natarbora, sein koñesementu koletivu husi Governu maka sei hamosu problema.

“Ho buat sira ne’e hotu mak ami atualiza ba Primeiru-Ministru no daudaun VIII Governu iha ona Ministériu Planu Ordenamentu (MPO) ne’ebé tenke haree no halo desizasaun atu nafatin iha Beaço ka Natarbora, iha tasi mane ka di’ak liu mai tasi feto,” nia subliña.

Tuir Ministru, opsaun Governu prefere matein iha Beaço la’ós ona preferénsia maibé tékniku sira mak halo analiza no estudu ba vantajen no desvantajen hodi fó ba Governu atu foti desizaun iha Konsellu Ministru.

“Konsellu Ministru mak tenke deside la’ós de’it ba Ministru Petróleu no Minerál ka Timor GAP mak deside mesak, ne’e maka ita-nia problema,” nia fó hanoin.

Antes ne’e, Governu liuhosi ekipa interministeriál lansa ona programa sosializasaun ba identifikasaun rai iha área LNG no iha tempu hanesan Timor GAP aprezenta mós benefísiu hosi projetu LNG no rai ne’ebé sei afeta projetu ne’e iha Beaço, Viqueque.

Ekipa interministeriál hamutuk ho Timor GAP inklui autoridade lokál mós identifika no análize ona ba kompensasaun populasaun ne’ebé afetadu husi projetu LNG, bazeia ba lejizlasaun ne’ebé vigora.

Entretantu, Populasaun Beaço, Maluro mós apoia konstrusaun fábrika LNG  hodi aprezenta ona sira-nia proposta kompensasaun ho kustu millaun $500.

Abitante afetadu iha suku rua hanesan Maluro no Uma Wa’in Leten kompostu husi Aldeia Loho-oan, Makaloso, Maluro, Makaliku no Kaidiu-Bere ho totál uma-kain 447.

Planta LNG ne’e sei presiza rai ektare 650 no komunidade mós hatudu ona rai ektare 400 atu konstrui bairru foun.

Atu fasilita projetu mariña, Timor GAP iha ona akordu komersiál ho kompañia xineza ho naran China Civil Engineering Construction Corporation, ho kustu operasaun millaun $943.

Jornalista: Florêncio Miranda Ximenes

Editora: Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!