iklan

OPINIAUN

Dezenvolvimentu Fasilidade Eletróniku (E-Services) iha Timor-Leste

Dezenvolvimentu Fasilidade Eletróniku (E-Services) iha Timor-Leste

Sherley Siki, Estudante Mestradu iha Fakuldade Siénsia no Komunikasaun Universidade Atma Jaya Yogyakarta.

Hosi:

Sherley Siki

“Presiza polítika hodi hasa’e no haforsa konsiénsia públiku nian no promove governu ne’ebé nakloke hodi estimula inovasaun iha setór públiku”.

Dezenvolvimentu Teknolojia Informasaun no Komunikasaun (TIK) fornese potensia boot hodi hadi’a kualidade serbisu no asesu governu ba sidadaun hotu-hotu. Dezenvolvimentu TIK fó oportunidade ba sidadaun hodi bele hetan transparénsia no hakotu korente birokrasia ne’ebé komplikadu no serbisu ho lalais. Fang iha Ndou (2004) esplika e-government rekoñese nu’udar inisiativa governu hodi bele uza programa no ekipamentu atu apoiu boa-governasaun, haforsa no dezenvolve relasaun foun iha sosiedade. Ida ne’e nu’udar inisiativa forte hodi bele hakat ba oin ho kualidade aas ho kustu baratu liu, ikus mai bele kria relasaun di’ak entre komunidade ho governu.

Timor-Leste iha parte ida enfrenta hale faze dezenvolvimentu rapidu ba asesu internet. Maibé iha parte sorin balu, penetrasaun frekuénsia broadband sei mínimu iha tinan 10 nia laran. Pontu balun hodi fó impaktu maka númeru liña-fixu ne’ebé sei limitadu no domina liu ho plataforma selulár, merkadu ne’ebé ki’ik no rendimentu mós ki’ik  fó impaktu ba kondisaun ekonomia no ba dezenvolvimentu fixed-broadband (ESCAP, 2020).

Tuir relatóriu UNESCAP (United Nations Economic and Social Commission for Asia and the Pacific) haree iha prátika, serbisu eletróniku (e-service) iha TL hahú utiliza iha área hanesan tuirmai: (A) Ba dahuluk iha área komérsiu (e-commerce), dezenvolvimentu negosiasaun eletróniku  iha TL sei limitadu, tanba konesaun internet la kobre parte hotu, menus asesu eletrisidade ne’ebé estabil no asessível, presu ne’ebé aas ba jestaun no manutesaun plataforma komérsiu eletróniku (e-commerce).

Husi banku komersial lima ne’ebé halo operasaun iha TL, banku tolu fornese serbisu eletróniku bankáriu mobile banking no internet banking maka hanesan Banco Nacional Ultramarino (BNU), Caixa Geral de Depósitos (BNU/CGD) dan Australia and New Zealand (ANZ) Banking Group. E-wallet  foin maka lansa husi BNCU/CGD iha tinan 2015 hodi fó asesu ba konsumidór sira ba transasaun finansiál liuhusi mobile. Dadus hatudu kliente ne’ebé uza e-wallet  ne’e hamutuk ema 1,573 ho totál tranzasaun média 2,000 kada fulan. Ida ne’e sei uitoan tebes kompara ho realidade ema ho totál ema 1,5 milliaun iha TL  utiliza hela mobile (UNESCAP, 2019:16-17).

(B) Tuirmai iha parte daruak, serbisu eletróniku governu nian (e-government),  governu kria ona portál www.transparency.gov.tl  hodi hadi’a transparénsia no prestação de contas no hasa’e povu nia fiar ba setór públiku. Portál ida ne’e integradu ho portál sira seluk hanesan: portál transparénsia ba orsamentu ne’ebé fornese dadus orsamentu, ezekusaun no balansu; portál apoiu doasaun hodi fornese inforormasaun kona-ba fundu donasaun iha TL, nune’e bele hatudu ezekusaun ba doasaun ne’e efetivu no efisiente; Tuirmai portál e-procurament fornese informasaun sobre konkursu ne’ebe hala’o hela, sé maka sai vensedór no presu husi kontratu no ikusmai portál dezempeñu governu hodi fó informasaun kona-ba alvu, programa no projetu inklui progresu finansa.

(C) Ba datoluk maka serbisu e-identifikasaun, governu liuhusi Ministériu Justisa utiliza gravasaun dadus iha formatu digitál ba kartaun idantidade, sertidaun moris, kartaun eleitorál no passaporte ba sidadaun tomak.

(D) Ba dahaat, iha área saúde liuhusi apoiu organizasaun internasionál suporta digitalizasaun hodi hasa’e proximidade, kualidade no efisiénsia serbisu. Hanesan ezemplu projetu liga inan hodi kuidadu antenatal no postnatal uza mobile (UNESCAP, 2019:18-19).

Tuir observasaun bainhira iha tempu surtu COVID-19, governu liuhusi ajénsia Teknolojia Informasaun no Komunikasaun Timor (TIC, IP)  utiliza  portál covid19.gov.tl hodi fornese informasaun foun no asaun prevensaun.

Ho abilidade atu adapta no progresu ne’ebé governu halao ona, sei presiza kompromisu forte hodi halo polítika, nune’e TL bele la’o hanesan nasaun sira seluk iha rejiaun Ázia no Pasífika ne’ebé hahú utiliza ITC no bele hetan dezenvolvimentu iha setór sosiál no ekonomiku.

Tuir UNESCAP sei sai risku boot sei la konsege hala’o kompromisu ho di’ak, tanba ho kategoria nasaun menus dezenvolvimentu, TL ba futuru sei hela iha kotuk implikasaun husi infraestrutura teknolojia broadband ne’ebé nafatin fraku.

Dezafiu sira ne’ebé sei hasoru  (UNESCAP, 2019:26) maka: regulasaun no elaborasaun polítika husi parte interessada, koordenasaun entre ajénsia ITC estabelese husi governu  nune’e laiha duplikasaun ba responsabilidade; laiha polítika no planu dezenvolvimentu broadband, seguransa iha cíber, e-government, infraestrutura ekonomia dijitál no migrasaun TV terrestriál dijitál. Dezafiu seluk ne’ebé mensiona maka limitasaun bainhira uza serbisu eletróniku sira hanesan e-commerce, e-services no e-governo. Tan ne’e presiza polítika hodi hasa’e no haforsa konsiénsia públiku nian no promove governu ne’ebé nakloke hodi estimula inovasaun iha setór públiku.

Referénsia:

United Nation Economic and Social Commission for Asia and the Pacific (UNESCAP).2019. Regulatory Policies and ICT Trends: Insights from Timor-Leste. Bangkok.

Ndou, Valentina. 2004. E-Government for Developing Countries: Opportunities and Challenges: The Electronic Journal on Information Systems in Developing Countries

Estudante Masteradu iha Fakuldade Siénsia no Komunikasaun Universidade Atma Jaya Yogyakarta, Indonézia

iklan
iklan

One Comment

  1. Obrigado ba informasaun ne’ebé mais detalho mós klaru ba sidadaun hotu-hotu, bele hatene no komprende katak Timor leste seidauk asesu ba Teknolojia ne’ebé di’ak no maximo,
    Teknolojia ne’ebé sei sai prekupasaun boot ba nasaun no povo Timor-Leste, espra ktak governu TL sei hadi problema hirak ne’ebé mensiona iha leten iha futuru mai

    Boa Tatoli,

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!