JAKARTA, 17 janeiru 2023 (TATOLI) – Prezidente Autoridade RAEOA, Arsénio Paixão Bano, hamutuk ho Sekretáriu hosi Ajénsia ba Dezenvolvimentu Rekursu Umanu hosi Ministériu Transporte Repúblika Indonésia, Heri Sudarmaji segunda ne’e abertura formasaun ba funsionáriu na’in-25 hosi aeroportu internasionál Rota do Sândalo, Oé-Cusse.
Abertura formasaun ne’e realiza iha sentru formasaun no formasaun ba voo Curug (BP3, sigla indonézia) no hetan akompaña direita hosi Xefe Salaun BP3 Curuf, Ahmad Hapipi.
Prezidente Autoridade RAEOA, Arsénio Paixão Bano konsidera formasaun ne’e importante ba área tolu, seguransa, bombeiru no operasaun, hodi kualifika rekursu umanu ba preparasaun futuru sertifikasaun aeroportu internasionál Rota do Sândalo.
“Área tolu ne’e importante atu hahú haree prepara Oé-Cusse nia aeroportu atubele sai aeroportu internasionál loloos, atu simu aviaun boot iha futuru, tanba ita sei presiza sertifikasaun hanesan aeroportu sira seluk,” Arsénio Paixão Bano, ko’alia iha abertura formasaun ne’e.
Tanba ne’e presiza prepara rekursu hanesan daudaun ne’e autoridade haruka funsionáriu sira-ne’ebé serbisu iha aeroportu tenke mai hasa’e sira-nia koñesimentu, ne’e hanesan preparasaun ba futuru ba sertifikasaun aeroportu internasionál nian.
“Na’in-25 ne’e ho tempu formasaun la hanesan, maibé ha’u hein katak durante fulan tolu, sira bele aproveita másimu tanba ita hakarak aeroportu Oé-Cusse ne’e tama iha padraun iha Timor-Leste,” nia orgullu.
Sekretáriu hosi Ajénsia ba Dezenvolvimentu Rekursu Umanu hosi Ministériu Transporte Repúblika Indonésia, Heri Sudarmaji, hatete, formasaun ne’e nu’udar kooperasaun serbisu entre Timor-Leste ho Indonézia hodi hasa’e kualifikasaun rekursu umanu.
“Ha’u hanoin atividade ne’e hanesan polítika ida importante no hatudu katak, ita-nia serbisu hamutuk entre Indonézia ho Timor-Leste tenke kontinua hametin, espesialmente ba setór rekursu umanu fokuliu ba voo,” nia katak.
Iha fatin hanesan, Xefe Salaun PB3 Curug, Ahmad Hapipi, informa, formasaun realiza tanba serbisu hamutuk liuhosi kooperasaun entre Balai PB3 ho RAEOA Timor-Leste.
Tuir nia, objetivu hosi formasaun ne’e hanesan oportunidade hodi fahe matenek no esperiénsia, liuliu kona-bá operasaun aeroportu, seguransa no bombeiru nian, ne’ebé importante ba funsionáriu sira iha aeroportu.
Nia informa, formasaun ne’e realiza ho kritéria bazea ba kurríkulu prevista iha Ajénsia ba Dezenvolvimentu Rekursu Umanu hosi Ministériu Transporte Repúblika Indonésia, maka hanesan; formasaun ba área operasaun aeroportu implementa ho oras 90 ba matéria no oras 30 ba prátika.
Nune’e mós formasaun ba área seguransa aeroportu nian oras 212 komposta hosi oras 112 matéria no oras 100 prátika
Formasaun inísia ba área seguransa juniór iha oras 136, komposta hosi oras 60 ba matéria no oras 76 prátika nian, formasaun aviasaun seguransa supervizór sira iha oras 120, komposta hosi oras 54 ba teoria no oras 66 ba prátika.
“Tan ne’e atu garante kualidade iha formasaun ne’e, BP3 prepara ona formadór sira hosi instrutura profisionál sira mai hosi BP3 Curug, PPI Curug, diretór voo, autoridade aeroportu Soekarno Hatta,” nia katak.
Jornalista : Abílio Elo Nini
Editór : Evaristo Soares Martins