DILI, 07 Setembru 2024 (TATOLI) – Falta loron rua atu simu vizita Papa Francisco mai Timor-Leste, iha loron 09 Setembru, sarani sira husi kada munisípiu prepara ona atributu iha dalan públiku sira ne’ebé Santu Padre sei liu.
Bandeira Timor-Leste no Vatikanu, arku, banner no uma adat infeita iha via públika sira iha dalan protokulu hahú iha Tasi-Tolu to’o Palásiu Governu.

Tuir Delegasaun Lokál Manufahi, Eldito da Costa Mendes, hateten lori ekipa avansada husi munisípiu Manufahi konstrui uma adat ki’ikoan no forma arku iha fatin ne’ebé komisaun deside ba sira mak iha Aitarak-Laran.
Tuir orientasaun ne’ebé simu katak arku ne’ebé sarani sira husi Manufahi sei forma ne’e to’o distánsia metru 150 mak iha Palásiu Prezidensiál nia oin.
“Preparasaun Manufahi nian ne’ebé imi haree iha ne’e mak ita kesi hela arku no konstrui uma adat ki’ik ne’ebé reprezenta identidade Manufahi nian. Ita bele dehan 80% atu prontu. Ita sei halo koroa iha leten ho nuu-tahan no tali-tahan”, Eldito Mendes esplika bainhira halo preparasaun ne’e iha Aitarak-Laran, ohin.
Iha sorin seluk, Sekretária Prezidente Autoridade Munisípiu Dili, Ana Fernandes Guterres, hatete katak preparasaun Dili nian hodi forma arku ne’e hahú horisehik to’o ohin.

“Ita hetan rute iha Eskola Sekundária Jerál 10 de Dezembro nian oin. Ita iha entre munisípiu Covalima no Ermera. Horisehik ita forma arku no ohin ita tau arku inan”, dehan.
Ana Guterres salienta katak tuir orientasaun ne’ebé iha katak forma arku ne’e tuir alfabetu kada munisípiu nian, hahú husi Aileu iha rotunda Comoro no ikus mak Viqueque iha dalan bá Palásiu Governu nian.
Vise-Ministru ba Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa, hateten Governu halo koordenasaun efetiva ho autoridade lokál ne’ebé forma arku husi rotunda Comoro mai to’o Palásiu Governu nian hodi simu Papa Francisco.
“Asuntu arku nian fahe serbisu ba munisípiu hotu-hotu hodi infeita estrada sira no hanesan Manufahi nian hahú serbisu hori kalan to’o agora”, vise-ministru ne’e dehan bainhira akompaña sarani husi Manufahi forma arku iha Aitarak-Laran.

Governante observa katak husi preparasaun kada munisípiu nian, sira ho entuziazmu hodi instala arku no uma adat tuir idaidak nia identidade.
“Tanba sente orgullu tebes Papa mai Timor-Leste, espesialmente ba sarani katólika ho 97% hodi halo misa no enkontru ho joven sira. Entaun, presiza kria kondisaun amigavel, nune’e sarani bele konsentra hodi partisipa misa iha Tasi-Tolu”, dehan.
Nia salienta katak ho vizita Papa Francisco nian mai Timor-Leste lori ksolok, domin, dame ba sarani katólika, nune’e bele lori moris di’ak ba povu.
“Ida-ne’e espetativa povu Timor-Leste nian depois iha tempu okupasaun Indonézia nian iha 1989, Santu Padre João Paulo II mai vizita depois fó rezultadu boot mai ita mak liu de’it tinan 10 ita hetan independénsia. Espera referendu tinan 25 hanesan Estadu soberanu ho Papa Francisco nia vizita, lori espíritu foun, vontade foun no bensaun Aman Maromak nian hodi motiva tan ita atu prienxe Timor-Leste nia independénsia ho dezenvolvimentu ne’ebé ikus fó resposta ba moris di’ak povu nian”, nia espera.

Tuir observasaun jornalista, preparasaun husi kada munisípiu iha via públika la’o hela no ekipa bombeiru sira mós kontinua rega dalan sira.
Notísia relevante: Konseitu dekorasaun altar Tasi-Tolu refleta misaun katólika no prezensa papal
Jornalista: Osória Marques
Editora: Maria Auxiliadora




