DILI, 23 Abríl 2025 (TATOLI)- Komandu FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) presta omenajen ikus ba matebian Koronél Costantino Moreira “Maurega” ne’ebé hakotu iis tanba sofre kardiovaskular.
Matebian “Maurega” nu’udar militár ativu iha instituisaun FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) hahú husi 2001 to’o hakotu iis iha domingu, 20 Abríl, Saudozu husi Suku Mulia, Postu Administrativu Kelikai, Munisipiu Bauca, durante ativu iha forsa Defeza asume kargu nuudar Xefe Divizaun ba planeamentu F-FDTL

Molok familia hamutuk Komandu F-FDTL haloot matebian Koronél Maurega iha Jardin Demokrasia Metinaro, kuarta (23/4), familia lori matebian Maurega bá iha Kuartél Jenerál F-FDTL Fatuhada hodi estrutura Komandu F-FDTL no membru sira inklui dirijente Ministériu Defeza no funsionáriu sira presta omenajen ikus.
Biban ne’e, Xefe Estadu Maiór Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL), Tenente Jenerál Domingos Raul ‘Falur Rate La’ek’ sente triste ho falesimentu Koronél Costantino Moreira ‘Maurega’ tanba nuudar ofisiál superiór ne’ebé mak iha kapasidade di’ak no hetan oportunidade hodi ba tuir formasaun iha rai li’ur, maibé buat ida mate ne’e dalan ne’ebé ema labele atu rejeita.
“Nuudar maluk ida, familia no kolega ida no kompaneiru ida ne’ebé halo jornada hamutuk mate ne’e ita triste. Triste ho sentimentu laran susar”, dehan Komandante F-FDTL ne’e iha nia intervensaun durante serimónia presta omenajen ikus ba Koronél Maurega iha Kuartél Jenerál F-FDTL, Fatuhada-Dili, kuarta ohin.
Tenente Jenerál ne’e hatutan: “Matebian hetan tiha formasaun barak atu mai ajuda ha’u para mai serve instituisaun, profisionaliza no moderniza forsa, maibe husik mundu ba aman-Maromak nian kadunan santo mak halo ha’u triste”.
Maski, Xefe Estadu Maiór Jenerál F-FDTL ne’e, afirma saudozu husik hela mundu ne’e, maibé instituisaun F-FDTL sei tau matan nafatin ba faluk no nia oan sira.

“Ba imi ami sempre hamutuk ho imi. Imi sempre konta ho instituisaun F-FDTL katak instituisaun F-FDTL sei nafatin hamutuk ho imi”, nia dehan.
Ho situasaun triste ne’e, Komandante F-FDTL ne’e husu ba membru F-FDTL sira atu kontrola no kuidadu saúde. .
“Ha’u hakarak alerta iha ne’e katak ba membru sira kuidadu saúde liuliu kontrola hahán sira. Ha’u husu ba espoza militár sira oferese hahán ne’ebé di’ak ba imi nia parseiru sira. Tanba hakarak saúde di’ak atu goza vida ida mak tenke kontrola ita-nia saúde”, nia konklui.
Iha fatin hanesan,Diretór Jerál Polítika Defeza Nasionál iha Ministériu Defeza, Nuno Carvalho dos Santos afirma Ministériu no institusaun F-FDTL lakon ema di’ak hanesan Koronél Costantino Moreira ‘Maurega’.
“Ami-nia hakuak bo’ot, ami-nia kondolénsia ba familia Koronél Maurega tanba ho falesimentu Koronél Maurega ita hotu sente lakon familia ida no amigu ida di’ak ida”, nia afirma.
Biografia Koronél Constantino Moreira “Maurega”
Koronél Constantino Moreira “Maurega” moris iha Baucau Kelikai, Waitame iha loron 05 dezembro 1977. Saudoso oan husi: aman Martinho Moreira (matebian ona) no inan Sabina Moreira. Aman martinho no inan sabina kous oan hamutuk nain ha’at, kompostu husi mane rua no feto rua, Saudozu mak hanesan oan segundu husi maun-alin no feton sira. Saudozu husik hela feen ho oan feto nain-tolu no ida sei iha nia mama nia kanotak.
Saudozu nia nivel edukasaun, hahu eskola primaria iha eskola primaria Abafala Kelikai iha 1985 – 1992. Eskola pre- sekundaria Kelikai 1992 -1995. Eskola sekundaria iha tinan 1995 – 1997 iha eskola sekundaria numeru 2 Baucau tanba persegisaun husi inimigu mak saudozu deside muda mai eskola sekundaria Dharma Bakti Komoro no remata nia estudu iha nivel sekundaria iha 1998.
Saudozu Maurega hahu envolve iha rede klandestina iha loron 01 janeiru 1990 hanesan membru husi kaixa tuba rai metin servisu hamutuk ho nia responsavel kaixa: Joao Ximenes Gaio ¨ Manu-Aman¨, Saudozu mos hanesan membru husi sub-kaixa mes keuangan Komoro Perumdis. Alende ida ne’e saudozu sai membru sagrada familia.
Husi 01 janeiru 1990 to’o 31 dezembru 1992, sai hanesan membru OJETIL responsavel Norberto Espirito Santo-Rolex. Koordenador OJETIL Munisipiu Baucau. Husi 01 janeiru 1993 to’o 09 fevereiru 1999 sai hanesan membru OJETIL.
Iha tinan 1991 to’o 1999 saudozu sai hanesan membru kaixa Tuba Rai-Metin no ativa iha rede organizasaun OJETIL hanesan seguransa ba saudozu Mauhudu Rankadalak, ho saudozu Mauhunu Bulerek Karatayano no halo ligasaun direta ho rezistensia armada ba komandante Rodak no segundu Komandante Rejiaun III, Eli Foho Rai Boˈot. Husi tinan 1992 – 997 saudozu envolve iha asaun manifestasaun iha Baucau hodi luta ba Timor- Leste nia ukun aan.
Iha tinan 1996, saudozu envolve iha demostrasaun husi igreja Motael mai Hotel Timor (23 Marsu 1997). Iha tinan 1998 saudozu envolve iha demostrasaun no Mimbar iha edifisiu DPR Kaikoli-Dili.
Iha tinan 1998, Saudozu sai hanesan pesoal seguransa hodi asegura lider sira husi OJETIL ba Jakarta no hetan deteinsaun husi militar Indonezia iha Portu Dili hodi detein durante 72 oras.
Saudozu sai hanesan membru seguransa hamutuk ho saudozu ikan Fafulu mutin hodi asegura prosesu rekonsiliasaun entre timor-oan sira iha Dare durante loron tolu kalan tolu.
Vida militar
Saudozu husik hela vida sivil iha tinan 1999 no sai ba ai-laran hamutuk ho segundu komandante regiaun III L7 no rejaun I. Saudozu sai ba hamutuk ho nia maun-alin sira mak hanesan Marito da Costa Belo (Reis Lancado), Jose koko (Saudozu ona), Alberto Moreira Freitas (Jerry), Jose Dias Marcal (Eatumissa) no Marcos de Araujo (Sarai).
Hafoin referendun ate transformasaun F-FDTL iha loron 02 Fevereiru 2001, saudozu hahu ninia kareira iha vida militar. Iha loron 19 fevereiro 2001, saudozu hetan oportunidade husi komandu F-FDTL atu frekuenta kursu formasaun Aileu. Iha loron 21 junu 2001, saudozu promove ba Tenente no koloka iha Sentru Instrusaun Komandante Nicolau Lobato Metinaro hanesan instrutor.
Iha loron 06 dezembru 2005, saudozu tuir kursu especialização de capitães e formação de majores iha Sentru Instrusaun Komandante Nicolau Lobato Metinaro. No saudozu promove ba kapitaun hodi kolaka iha segundu batallaun nu’udar Komandante Kompania .
Iha loron 03 setembru 2010, saudozu hetan nomeasaun husi Komandu F-FDTL hodi frequenta kursu formasaun iha Portugal. Depoizde ramata formasaun iha loron 25 outubru 2011, saudozu koloka iha kuartel Jeneral hodi asume kna’ar nu’udar Xefe Divisaun Pesoal.
Iha 02 Fevereiru 2012, saudozu koloka nafatin iha kuartel Jeneral, asume kna’ar nu’udar xefe divisaun lojistika. Iha 18 dezembru 2012, saudozu koloka nafatin iha kuartel jeneral asume nu’udar Xefe divisaun aprovisionamentu.
Iha 01 outubru 2015, saudozu kolaka iha Sentru Instursaun Komandante Nicolau Lobato asume kna’ar nuudar segundu Komandate CICLN. Iha 28 janeiru 2016, saudozu koloka fali ba Kuratel Jeneral F-FDTL, asume kna’ar nu’udar xefe sentru operasaun. No iha 07 dezembru 2016, hetan nomesaun husi komandu F-FDTL hodi frekuenta kursu estadu maior iha Malazia. Iha 20 agostu 2017, saudozu promove ba iha postu Tenente Koronel no asume kna’ar nuudar xefe divisaun pesoal.
Iha dia 20 agostu 2023, saudozu promove ba posto koronel no koloka nafatin iha kuartel jeneral, asume kna’ar nuudar xefe divisaun planeamentu. No saudozu hetan nomeasaun husi komandu F-FDTL iha 9 novembru 2023, hodi frekuenta kursu ofisial superior iha Lemhanas iha Indonezia. Depoizde remata kursu, saudozu kontinua asume kna’ar nudar xefe divisaun planeamentu iha kuatel jeneral to’o saudozu hakotu iis.
Jornalista: Natalino Costa
Editór: Florencio Miranda Ximenes