DILI, 21 Novembru 2025 (TATOLI) – Parlamentu Nasionál liuhusi reuniaun plenaria estraordinária, aprova ona proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2026 ho montante $2.214.689,195 iha finál globál ho votu afavór 42 , kontra 0 no abstensaun 23 husi FRETILIN no PLP.
“Hodi nune’e votasaun OJE 2026 pasa iha finál globál,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, fó-sai iha sala plenária Parlamentu, sesta ne’e.
Nia informa hafoin mudansa maibé laiha mudansa iha montante totál ne’ebé mantein $$2.214.689,195. “Maibé, iha redasaun finál, ha’u husu kuidadu didi’ak ho tabela ne’ebé altera”,dehan.
Ho aprovasaun ne’e meza envia hikas proposta lei OJE ne’e ba Komisaun C ba Asuntu Finansa Públika hodi halo redasaun finál hafoin submete ba Prezidente Repúblika mak iha kompeténsia eskluziva atu halo promulgasaun.
Enkuantu, proposta OJE 2026 ne’e aloka ba saláriu no bensimentu $476.870.249, bens no serbisu korrente $447.904.446, transferénsia públiku $820.710.160, kapitál menór $32.556,96, kapitál dezenvolvimentu $436.647.379.
Proposta orsamentu iha sub-setór tolu hanesan ida koloka ba administrasaun sentrál, seguransa sosiál, no sub-setór Rejiaun Administrativa Espesiál Oekusi-Ambenu (RAEOA), ho totál billaun $2,291.
Orsamentu ne’e prevee billaun $2,215 ba Administrasaun Sentrál, millaun $60 ba RAEOA, millaun $30 mai hosi reseita rasik, Seguransa Sosiál millaun $170, ne’ebé millaun $46 mai hosi reseita rasik.
Proposta OJE 2026 tuir estratejia Governu Konstitusionál Dasiak no Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu 2011-2030, hodi kanaliza rekursu atu hametin kapitál sosiál, investe iha infraestrutura, diversifika ekonomia no hametin boa governasaun.
Kona-ba perspetiva makroekonómiku ba tinan 2026, Governu projeta kreximentu PIB nian ho 4,5%, ne’ebé sustenta hosi aumentu iha konsumu privadu no investimentu públiku, no inflasaun média anuál ne’ebé estabiliza besik 1,2%, hafoin tuun ba 0,5% iha tinan 2025.
Medida prinsipál sira
Setór sosiál
Iha setór sosiál Governu aloka milaun $74,2 ba saúde (inklui millaun $55,9 ba kuidadu saúde primáriu no millaun $4,5 ba reabilitasaun no konstrusaun ospitál sira), milaun $35,8 ba edukasaun (ho reforsu ba Programa Merenda Eskolár, konstrusaun no reabilitasaun ba saladeaula, reforma kurrikulár no formasaun profesór) no millaun $180,4 ba protesaun sosiál (neʼebé millaun $170 ba Seguransa Sosiál no millaun $10,4 ba programa Bolsa da Mãe hodi apoia primeira infánsia);
Setór infraestrutura
Iha setór infraestrutura prevee millaun $436 ba kapitál dezenvolvimentu, ho millaun $300 aloka ba fundu infraestrutura, millaun $107 ba liña ministeriál no millaun $29 ba munisípiu sira. Inklui millaun $223,4 ba enerjia (hodi habelar no moderniza rede elétrika nasionál, estudu kona-ba infraestrutura petrolífera no dezenvolvimentu projetu Tasi Mane) no millaun $20,2 ba agrikultura (hodi reabilita sistema irrigasaun no medida atu promove aumentu produtividade agríkola no mekanizasaun nian).
Setór ekonómiku
Iha setór ekonómiku prevee millaun $32,1 ba apoiu empreza mikro, ki’ik no média no kooperativa no mós promove esportasaun ho produtu ne’ebé kualidade, millaun $4,3 hodi apoia medida iha área komérsiu no indústria, liuliu ba hametin lojístika, promove investimentu estranjeiru no sustentabilidade industriál, millaun $104,7 ba setór petrolíferu, inklui esplorasaun ba bloku foun petrolíferu no minerál, estudu ba projetu Tasi Mane no dezenvolvimentu petrolíferu millaun $5,2 ba kriasaun sentru turístiku hodi apoia programa nasionál promosaun.
Setór Institusionál no boa governasaun
Iha setór institusionál no boa governasaun Governu prevee millaun $12,7 atu hametin diplomasia no garante kumprimentu rekizitu adezaun ba ASEAN, millaun $16,2 atu reforsa setór justisa, millaun $37,1 atu apoia prosesu desentralizasaun no modernizasaun jestaun finanseira públika, no millaun $6,2 ba reforma funsaun públika no formasaun funsionáriu.
Nune’e ho proposta ida-ne’e, Governu buka atu asegura ezekusaun sustentável husi ninia polítika públika, atu konsolida integrasaun rejionál no promove dezenvolvimentu ida ne’ebé inkluziva, hodi prepara país ne’e hasoru dezafiu ekonómiku no sosiál tinan lima oin mai.
Jornalista: Nelson de Sousa
Editór: Evaristo Soares Martins




