iklan

BOBONARU, HEADLINE, SAÚDE

Sentru Saúde Cailaco menus karreta ambulánsia

Sentru Saúde Cailaco menus karreta ambulánsia

Ministériu Saúde (MS) sensibiliza informasaun moras hada’et no la hadaet ba komunidade Cailaco. Imajen/MS

BOBONARO, 22 novembru 2023 (TATOLI) – Sentru Saúde Cailaco (SSC) Postu Administrativu Cailaco, Munisípiu Bobonaro, menus karreta ambulánsia, hodi difikulta ba pasiente sira ne’ebé presiza urjente.

”Ami agora daudaun iha ambulánsia ida maibé bainhira aat difikulta tebes ba pasiente ne’ebé presiza urjente”, Xefe Sentru Saúde Cailaco, Anina Afonco Gonçalves, hateten iha nia kna’ar fatin SSC, ohin.

Xefe Sentru Saúde Cailaco preokupa kona-ba karreta ambulánsia tanba karreta refere iha ida de’it tanba ne’e husu ba Governu atu aumenta tan atu bele tula pasiente ho di’ak.

“Ami iha Sentru Saude Cailaco iha karreta ambulánsia ida, maibé kondisaun karreta ne’ebé agora iha ne’e merese uza iha kondisaun estrada ne’ebé diak, entaun ita haree kondisaun estrada iha ami nian nee ladun diak, bainhira aat difikuta tebes atu tula pasiente lori mai iha SSC ka ba Ospitál Referál Maliana”, nia informa.

Nia afirma, Posto Cailaco iha suku ualu maibé iha suku balun iha foho no kondisaun estrada mós ladún di’ak, bainhira ambulánsia ba mai bebeik tula pasiente lori mai halo ambulánsia aat mós lalais.

”Karreta ambulánsia ne’ebé ita uza ne’e aat tiha foin lori ba halo manutensaun iha Dili, difikulta tebes, tanba bainhira failla mak pasiente sira ne’ebé presiza urjente atu ba foti mai iha SSC ka refere ba Maliana, tenke komunika fali ba Servisu Saúde Munisípiu liuhosi Xefe Lojístika mak orienta karreta ambulánsia iha Maliana mai direta tula pasiente iha Sentru Saúde Cailaco hodi lori ba Ospitál Referál Maliana hodi hetan tratamentu intensivu”, nia esplika

Iha sorin seluk, Diretór Jerál SNAEM.IP, Horacio Sarmento da Costa. hateten totál ambulánsia 55, ne’e 25 mak sei di’ak hodi halo operasaun iha territóriu nasionál, 18 entrega ba patrimóniu Estadu no ualu mak sei hadia hela iha ofisina.

“Ita-nia númeru ambulánsia hamutuk 55 maibé Ambulánsia 18 mak ita entrega ona ba patrimóniu Estadu, tanba labele halo ona manutensaun ida ne’ebé mak iha ne’e ita iha de’it ambulánsia 25 mak halo operasaun iha territóriu nasionál ho ida-ne’e ita hare’e katak la sufisiente, tanba durante ne’e iha munisípiu balun iha ambulánsia ida de’it entaun ita tenke apoiu husi Dili hodi evakua pasiente sira mai iha Hospitál Nasionál Guido Valadares”, Horacio afirma.

Ho ida ne’e, SNAEM.IP hare’e ba númeru populasaun ne’ebé mak bo’ot iha kada munisípiu sira koloka ambulánsia tolu, ho ida-ne’e agora daudaun iha munisípiu ualu mak ambulánsia ida-idak, maibé ida ne’e la sufisiente nafatin.

Tanba ne’e, iha orsamentu 2024 ne’ebé hetan adisionál husi Ministériu Saúde liuhosi orsamentu ne’ebé mak apoiu adisionál ba iha MS, sei aloka ba iha SNAEM hodi sosa tan ambulánsia lima.

Sentru Saúde Cailaco rejista pasiente hamutuk 4,915

Sentru Saúde Cailaco, Postu Administrativu Cailaco, Munisípiu Bobonaro rejista, iha agostu to’o outubru, pasiente hamutuk 4,915.

Xefe Sentru Saúde Cailaco, Anina Afonso Gonsalves, dehan husi númeru pasiente 4,915 ne’e, iha fulan agostu rejista 980, Setembru 2,760 no fulan outubru hamutuk 1,175.

“Iha fulan tolu nia laran, hahú husi agostu to’o outubru, ita rejista pasiente hamutuk 4,915, husi númeru ne’e kazu ne’ebé mak ita rejista aas liu mak Infesaun Respiratóriu Aguda, Diarea, Dengue, pneumonia, mear, isin manas, moras kulit no seluk tan inklui moras ipertensaun”, nia dehan iha Sentru Saúde Cailaco, ohin.

Nia dehan, pasiente sira-ne’e maioria afeta ba labarik tinan lima tanba tempu bailoron naruk halo rai rahun barak, afeta ba labarik sira-nia saúde.

Ho ida ne’e, Sentru Saúde Cailaco halo observasaun durante oras tolu de’it, ezemplu pasiente ida mai ho diarea, entaun sira tau soru, bainhira liu tiha oras tolu mak laiha mudansa mak sira halo transferénsia ba iha Ospitál Referál Maliana.

”Moras ne’e kauza husi klima tanba bailoron naruk, entaun bele halo moras Ispa sa’e maka’as. Ho ida-ne’e, profisionál saúde sira kada fulan tama sai bairro hodi avizu ba komunidade sira kona-ba promosaun edukasaun saúde, atu bele redús moras ne’e iha sira nia hela fatin”, nia esplika.

Husi moras sira ne’e, nia prevensaun mak tenke uza maskara, tenke fase liman ho sabaun, ida ne’e mak durante ne’e halo promosaun ba komunidade sira, atu bele redús moras sira hanesan, Ispa diárea no moras kulit.

Sentru Saúde Kailaku halo atendementu ba komunidade sira husi suku ualu, Aldeia 24, ho nia totál populasaun hamutuk 14,247.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!