iklan

BOBONARU, HEADLINE, MUNISÍPIU, POLÍTIKA

Ernesto de Oliveira prontu entrega kargu PAM Bobonaro ho fuan

Ernesto de Oliveira prontu entrega kargu PAM Bobonaro ho fuan

Prezidente Autoridade Munisípiu Bobonaro, Ernesto de Oliveira Barreto. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz.

BOBONARO, 23 janeiru 2024 (TATOLI)-Prezidente Autoridade Munisípiu (PAM) Bobonaro, Ernesto de Oliveira Barreto, prontu husik kargu ho fuan no relatóriu tomak hodi entrega ba Prezidente Autoridade foun ne’ebé IX Governu Konstitusionál nomea iha tempu tuir mai.

Tuir nia, sistema demokrasia mudansa líder iha instutuisaun estadu ne’e normál, tanba kargu hirak-ne’e la’ós hanesan kargu uma-ulun ne’ebé tenke lori to’o mate mak foin bele troka.

Notísia relevante: Embaixadór Indonézia-PAM Bobonaro diskute re-ativa merkadu tradisionál iha fronteira

Ita dalaruma ko’alia barak,tanba ita la kompriende, hau atu hatete hanesan ne’e senór diretór sira, xefe departamentu, ha’u rasik ho sekretáriu, uluk ne’e ita-nia, agora ne’e seluk fali, maibé Timor nia hotu, uluk FRETILIN nian, ne’e mak ita sira-ne’e, agora CNRT nia fali. Ne’ebé ita tenke simu, idak-idak mai ho polítika rasik,” Prezidente Autoridade Munisípiu Bobonaro, ko’alia iha ámbitu serimónia distribuisaun envelope Fiskál 2024 ba diresaun sira, iha salaun administrasaun munisipál Bobonaro, segunda ne’e.

Ernesto subliña, bainhira husik kargu ho idade boot, nia seidauk deside atu reforma, tanbá sei hakarak manetin servisu hanesan funsionáriu públiku durante tinan ida tan hodi apoia  planu no polítika ne’ebé governu atuál trasa.

Nia apela ba kargu xefia sira iha diresaun servisu munisipál katak, tempu badak akontese mudansa líder ba estrutura autoridade munisípiu Bobonaro tenke simu ho fuan boot no prontu apoia, kontribui kapasidade hotu ne’ebé iha hodi dezenvolve muinisípiu ne’e.

“Ha’u hateten Bobonaro ne’e ita hotu nian, ita hotu tenke hamutuk no hamutuk para sempre, la’ós dehan ha’u sai Prezidente Autoridade iha FRETILIN nia tempu tenke hamutuk, agora CNRT sa’e fali, ha’u desvia fali, ne’e sala, ita tenke hamutuk, sólidu nafatin,” nia hateten.

Bainhira iha desizaun atu halo mudansa estrutura autoridade munisípiu Bobonaro, nia parte sei entrega relatóriu kompletu ba prezidente Autoridade foun, atubele hatene saida mak sira halo durante mandatu tinan rua-resin no saida mak presiza kontinua atu halo’o ba futuru.

Tuir dadus Refreshing Training Civil Registertion and Vital Statistic (CRVS) períodu II (1 jullu to’o 31 dezembru 2018), Diresaun Estatístika Munisípiu Bobonaro anunsia aldeia hamutuk 192, suku 50 no postu administrativu-neen, ho totál populasaun 114,537, mane 57,462 no feto 57,075 ho totál uma-kain 24,591.

Lian materna ne’ebé durante ne’e komunidade munisípiu Bobonaro uza halo komunikasaun mak hanesan Kemak, Bunak, Tetun-Terik no Bekais.

Poténsia dezenvolvimentu ekonomia lokál liuhosi turizmu mak hanesan; forte Balibo, bee-manas Marobo, bee-manas Borluli, foho Loelaco Maliana, foho Odomau, foho Malitoli (Saburai), Lagoa bee malae, foho Gagap-lau (Atabae), foho Lesu-luli (Cailaco), foho Sibi (Lolotoe), foho Lour Gunung Meza (Bobonaro), Phi Chigi, Costaria arte jenatu, Beacou, bazaá tradisionál fronteira no fatin kulturál seluk tán.

Iha setór agrikultura área kultiva natar maizumenus ektare 7,663, área kultiva batar maizumenus ektare 5,189.5.

Iha setór ortikultura mak hanesan; fore-keli, batar, hare, maek, fore, koto, fore-rai, lís-mean ho mutin, modo-tahan, mostarda no seluk tán.

Iha setór pekuária hanesan karau timur, karau vaka, bibi, fahi no manu. Enkuantu setór agro-floresta mak hanesan sándalu, gaharu, kamí, aí-teka, kafé (arábika ho rebusta) no nú.

Iha setór rekursu minerál mak hanesan; gás (Holmesél-suku Sibuni, suku Lour no suku Karabau), magnésiu (suku Saburai no Cowa-Balibo), diamante, urániu (Marobo), rai-henek fatuk no seluk tán.

Notísia relevante: Prezidente PN husu PAM Bobonaro foun ukun ho responsabilidade

Jornalista: Sérgio da Cruz

Editór: Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!