iklan

EDUKASAUN, DILI, HEADLINE

Idade la’ós konkluzaun husi mehi, Angelita deside kontinua nia estudu

Idade la’ós konkluzaun husi mehi, Angelita deside kontinua nia estudu

Angelita Soares, estudante Eskola Sekundária Ekivalénsia. Imajen TATOLI/ Osória Marques

DILI, 14 Juñu 2026 (TATOLI)—Ba ema barak, tempu hanesan ponteiru oras ne’ebé hatudu de’it mudansa loron. Maibé ba inan ida-ne’e, tempu hanesan wee-mota ne’ebé suli sei la para. Nia laiha kbiit muda mota ne’e nia diresaun suli, maibé nia hili luku kontrária ba mota ne’e nia diresaun.

Iha dadeer-dadeer, entre servisu hanesan donadekaza no uniforme sekundáriu ne’ebé nia uza, nia hatudu katak idade la’ós konkluzaun husi mehi, maibé pájina foun ne’ebé sei bele hakerek ho esperansa.

Bainhira ema barak konsidera eskola apenas memória, inan ida-ne’e hakarak hahú hikas mehi ne’ebé adiada, hakarak hakat ki’ik ida bá-oin hodi homan futuru ida-ne’ebé nabilan liu. Futuru ida-ne’e sei la hahú husi fatin seluk maibé sei hahú de’it iha ensinu.

Atu konkretiza mehi, inan ida ho naran Angelita Soares (30) ne’e la hakfodak ba dezafiu. Loroloron nia la’o ain husi nia uma iha Mota-Ulun Bekora bá Terminál Bekora ho distánsia dook uitoan atu bá buka matenek. Normalmente kobre distánsia oras ida liu mak to’o iha terminál tanba iha liu foho leten mak tun mai.

Angelita Soares hamutuk ho nia kolega sira bainhira tuir aprendizajen iha Eskola Sekundária Ekivalénsia. Imajen TATOLI/ Osória Marques

Ba nia, buat ne’ebé importante liu maka eskola atu hetan diploma, hetan serbisu no sustenta nia-an no oan sira iha futuru duké suspira ba distánsia no gasta $2 iha kada loron ba transporte.

Angelita Soares ramata eskola primária iha tinan 2024. Tinan ida liu tiha, nia foin kontinua nia edukasaun iha Eskola Sekundária Ekivalénsia tanba razaun asuntu interna.

“Ha’u abandona eskola tanba labarik sei ki’ik-oan. Maibé depoizde labarik boot hotu, ha’u kontinua fali eskola. Ha’u iha ona planu antes katak edukasaun importante. Ne’ebé, bainhira labarik idaidak la’o no hatene halimar mesak, ha’u tenke kontinua eskola,” nia dehan ba TATOLI iha Eskola Sekundária Ekivalénsia Bekora, Sesta (12/06/2026).

Atu hamenus todan no motiva inisiativa ida-ne’e sai furak liután, presiza família nia apoiu. Angelita dehan, bainhira bá eskola, ninia iis-rohan (katuas-oan) apoiu $2 ba nia iha kada loron hodi selu transporte no hola netik bebida ruma hodi konsome.

Estuda natutalmentre muda ema nia koñesimentu. Angelita haktuir bainhira frekuenta estudu iha Ensinu Sekundáriu Ekivalénsia, mudansa mai mesak iha nia an rasik mak nia bele lee mesak, oinsá estuda no iha ona mentalidade ne’ebé di’ak halo diskusaun iha saladeaula.

“Importante ida mós mak Ministériu Edukasaun presiza instala komputadór hodi fasilita estudante sira hodi aprende hakerek uza komputadór,” nia rekomenda.

Nia la eskola to’o de’it iha nivel sekundáriu. Bainhira konklui tiha ensinu sekundáriu ne’e, inan ne’e hakarak kontinua iha universidade atubele garante servisu iha futuru hodi sustenta família.

Hanesan inan, nia la abandona ninia obrigasaun iha família. Dezde kontinua nia estudu iha ensinu rekorrente báziku no sekundáriu, nia fahe tempu tempu.  Dadeer halo matabixu ba oan na’in-tolu no katuas-oan molok ba eskola. Meudia filamau prepara fali almosu ba família.

Apoiu malu iha tempu di’ak eh tempu susar nia laran, sai ona devér aman ida nian. Delfim Amaral, espozu husi Angelita, apoiu tebes nia ferik-oan nia desizaun hodi kontinua estudu iha Ensinu Rekorrente Sekundáriu.

“Desizaun ne’e iha nia liman. Ha’u apoiu laiha rezerva. Hanesan feen ho la’en tenke suporta malu maski rendimentu natón maibé tanba futuru ba oan nian no ba família tenke avansa,” nia dehan.

Delfim la’ós ema funsionáriu. Nia kondutór simples ne’ebé lori mikrolete 02 diresaun Bekora nian, iha-ne’ebé simu de’it  $150 iha kada fulan. Lori vensimentu ida-ne’e, aleinde paga espoza nia estudu, selu mós oan sira-nia eskola. Nia oan na’in tolu ne’e, ida iha ensinu báziku públiku iha Kamea, ida eskola iha Eskola Eroi Pátria no boot ne’e eskola iha Ensinu Rekorrente Báziku.

“Moris ne’e sempre iha dezafiu maibé presiza orasaun no esforsu hodibele atinje meta no futuru ne’ebé di’ak,” nia tenik.

Husi Eskola Sekundária Ekivalénsia, Profesór António Justino Guterres tatoli lia. Nia hateten implementasaun Ensinu Sekundáriu Ekivalénsia ne’e iha faze pilotu, ne’ebé iha joven no adultu hamutuk 50 mak rejistadu no partisipa hela Programa Nacional de Equivalência ao Ensino Secundário iha Escola Técnico Vocacional Comercio Becora.

Iha eskola referida, nia haktuir, estudante hasoru dezafiu lubuk ida hanesan dezafiu ekonomia, tempu, aprendizajen, teknolojia no asesu no mós dezafiu psikolójiku no sosiál.

Nia esplika, dezafiu ekonomia halo estudante barak mak tenke buka osan hodi sustenta nesesidade ekonomia família.

Dezafiu seluk mak tempu “eskola vs servisu vs família”. Estudante doubru kna’ar katak loron serbisu hanesan seguransa, fa’an sasán iha merkadu no seluk tan. Funsaun família mak estudante barak forma ona família no susar atu fahe tempu ba aprende no halo kna’ar iha uma.

Dezafiu ida tan, tuir António, mak aprendizajen, ne’ebé ho baze fraku no matéria barak. Ezemplu, baze iha língua portugeza ho ingleza la forte tanba estudante ne’ebé eskola iha tempu indonézia, portugés sai dezafiu boot ba sira-nia aprendizajen.

Nune’e mós, nia hatutan, dezafiu teknolojia no asesu internet, livru PDF no livru fíziku. Relasiona ho internet ne’e, Governu liuhusi Ministériu Edukasaun rekomenda atu estuda online liuhosi eskola online maibé estudante barak laiha kuota internet no hela iha área laiha rede. Agora livru PDF vs livru fíziku, presiza download nia PDF no imprime mós karun. Ikusmai estuda de’it husi kuadru profesór nian.

“Dezafiu psikolójiku no sosiál ne’ebé ita-nia joven sira enfrenta mak estudante barak menus motivasaun no suporta hosi família. Tanba ami rona no akompaña família balun dehan lakon tempu de’it, di’ak liu servisu,” profesór ne’e informa.

António akresenta Diresaun Nasionál Ensinu Rekorrente liuhusi estrutura Sentru Komunitáriu Aprendizajen (SKA) hamutuk ho manorin sira halo esforsu maka’as atubele ajuda joven no adultu sira bele kompleta sira-nia edukasaun durante tinan rua.

“Tanba ita iha kurríkulu fleksivel, aula prezensiál, semi-prezensiál no ensinu distánsia ne’ebé uza plataforma teknolojia organiza aula online ba sira-ne’ebe hala’o kna’ar dupla. Ita iha manorin no tékniku espesializadu sira-ne’ebé esperiente atubele ajuda estudante sira atu kompleta sira-nia estudu ho susesu,” António subliña.

Entretantu, Diretór Nasionál Ensinu Kontinua iha Ministériu Edukasaun, Alfredo de Araújo, hateten implementasaun projetu pilotu ne’e destaka aula tolu.

“Implementasaun ne’e ita uza aula prezensiál, semi prezensiál no aula distánsia. Aula prezensiál katak estudante tenke tama tuir karga oráriu ne’ebé iha. Semi prezensiál mak estudante tenke halo traballu projetu no tenke aprenzenta iha saladeaula no aula distánsia mak tenke hela dook, nia la mai tuir aula sei fasilita liuhusi online. Ida-ne’e ita prepara hotu ona ekipamentu ba online,” nia esplika.

Diretór Nasionál dehan prosesu aprendizajen tenke la’o ona ho matéria jerál faze um tanba ekivalénsia sekundária ne’e ita hala’o tinan rua iha faze um no dois. Faze um ne’e aranka ho matéria jerál hanesan matéria língua portugeza, tetun, maláiu, sidadania no Teknolojia Informasaun Komputadór (TIK). Matéria neen (6) mak sei hahú uluk iha faze primeru iha tinan ida-ne’e.

Dirijente ne’e esplika implementasaun ba Ensinu Ekivalénsia Sekundáriu ne’e hanesan pilotu ida-ne’ebé sei hahú uluk iha Dili, ne’ebé sei utiliza Eskola Sekundária Téknika ida iha Bekora.

Tinan-ne’e, tuir Alfredo, Ministériu Edukasaun (ME) prepara saladeaula rua ne’ebé sei akomoda estudante hamutuk 50 inkluidu ho estudante nesesidade espesiál. Ida-ne’e pilotu ba faze dahuluk no faze daruak sei akontese iha Janeiru 2027 ho matéria espesialidade hanesan matemátika, siénsia sosiál no siénsia natural.

Nia tenik profesór sira-ne’ebé mak hanorin iha eskola formál mak sei ensina sekundáriu ho nia kargu oráriu menus nune’e sira bele mai kompleta iha ekivalénsia sekundária.

Iha 01 Abríl 2026, Dekretu-Lei kona-ba Programa Ekivalénsia Nasionál ba Ensinu Sekundáriu hetan aprovasaun iha Konsellu Ministru no lansa ona iha 29 Maiu tinan ne’e.

Aleinde ne’e, Sekretáriu Estadu Ensinu Sekundáriu Jerál no Ensinu Sekundáriu Vokasionál-Tékniku, Domingos Lopes Lemos, enkoraja estudante sira atu aproveita formasaun ne’e atu kompleta sira-nia estudu.

“Aproveita didi’ak imi-nia tempu no estuda maka’as tanba nasaun ne’e presiza imi iha futuru,” nia konklui.

Jornalista: Osória Marques

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!