iklan

NASIONÁL, EDUKASAUN, DILI, MUNISÍPIU, SAÚDE

APFTL-SEJD Parseria ho BSN Realiza Doasaun Ran Salva Vida

APFTL-SEJD Parseria ho BSN Realiza Doasaun Ran Salva Vida

Doasaun ran husi públiku ba BSN. Foto TATOLI: Rafy Belo

DÍLI, (TATOLI)-Alumni Parlamentu Foinsa’e Timor-Leste (APFTL) apoiu husi Sekretáriu Estadu Juventude no Desportu (SEJD) parseria ho Banku Sange Nasionál (BSN) realiza doasaun ran, iha Uma Nahe Biti-Boot-SEJD, Lecidere-Díli, ohin.

Doasaun ran nu’udar mós atividade ida ne’ebé enkaixa mós iha programa no ajenda APFTL nian, hodi komemora 12 Novembru 1991 nomós Loron Nasionál Juventude nian, iha tinan ida ne’e.

Diretór Nasionál Juventude, David Tomas de Deus, iha marjen sertame, perante públiku nomós estudante no universitáriu sira hateten katak ran turuk ida ne’ebé fó sei oferese salva mós ema seluk nia vida. Nune’e mós nia agradese ba públiku sira ne’ebé halo ona doasaun ran ba BSN.

“Agradese ba imi tanba kontribui ona ran turuk ida ba ema seluk,” hateten Diretór David Tomas de Deus.

Iha fatin hanesan, Ajénsia TATOLI observa katak públiku inklui profisionál komunikasaun sosiál husi mídia oioin; feto no mane balun halo mós doasaun ran ba BSN.

Inklui, observa mós panfletu BSN nian: Asaun Doasaun Ran, Asaun Salva Ema Nia Vida, ne’ebé sensibiliza informasaun kona-ba rekizitu no benefísiu doasaun ran. Katak, kondisaun saúde di’ak, idade 18-60, todan mínimu 45.

Seluk mak tensaun (aas 100-160 mmHg, tuun 60-100 mmHg), hemoglobina, ba feto kondisaun la isin-rua, la menstruasaun ho mós la hemu tua no droga ou hemu aimoruk aat.

Enkuantu, benefísiu halo doasaun ran mak vontade ajuda ema seluk, espiritu solidariedade, rejerasaun/hafoun ran mean, reforsa imunidade hodi hasoru moras halo sirkulasaun ran di’ak liu, bele kontrola ita-nia saúde liuhusi teste hemoglobina, tensaun no derekta nomós moras iha ita-nia isin-lolon hanesan sifilis, hepatitis no VIH/SIDA (vírus da imunodeficiência humana/ síndrome da imunodeficiência adquirida).

Iha panfletu ne’e mós deskreve katak kada minutu, kada oras, kada loron i kada fulan, ema balun iha ita-nia rain presiza tebes ran. Ema sira ne’e bele mai husi ita-nia inan-feton sira ne’ebé partu, asidente, anemia, leokímia, tbellasemia no ema sira ne’e karik ita-nia família.

Ne’e duni, “Ita Fó Ran” no salva sira-nia moris. Tempu to’o ona atu hatudu ita-nia domin ba ema seluk liuhusi doasaun ran.

Jornalista: Rafy Belo

Editór : Manuel Pinto

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!