DILI, 23 outubru 2019 (TATOLI) – Governu Konstitusionál Daualuk iha prinsipál objetivu tranzversál tolu ne’ebé mak atu implementa iha tinan 2020 to’o 2023.
Koordenadora Unidade Planeamentu Monitorizasaun no Avaliasaun (UPMA), Brígida Soares, hateten objetivu prinsipál tranzversál tolu atu implementa iha 2020 to’o 2023 mak primeiru mantén taxa kreximentu ekonómiku anuál liu porsentu hitu, redús taxa ki’ak ba porsentu 10, no redús taxa dezempregu liuhusi loke postu serbisu kada tinan rihun 60, no sei kria postu traballu hamutuk rihun 300 to’o mandatu remata iha tinan 2023.
Brígida hatutan, iha pontu partida ou baseline hateten taxa kreximentu ekonómiku porsentu 3.1 iha 2016, porsentu 41,8 populasaun moris iha liña pobreza iha 2014 no iha 2015, taxa dezempregu porsentu 4.8.
Iha indikadór prinsipál iha 2020, hanesan taxa kreximentu kada tinan iha Produtu Internu Brutu (PIB katak sasán no serbisu ne’ebé prodús iha país, jerálmente iha tinan ida), reál per kapita liu porsentu hitu. Porsentu 31,8 populasaun moris iha liña pobreza, no sei kria postu traballu hamutuk rihun 60, no taxa dezempregu dezagregada ba jéneru, idade, no ema ho defisiénsia.
“Preparasaun ba planu anuál 2020 kompletu tiha ona, submisaun livru planeamentu no livru orsamentu sira seluk lori tiha ona ba Parlamentu Nasionál”, hateten Koordenadora UPMA, Brígida Soares ba Tatoli iha nia kna’ar fatin Palásiu Governu, ohin.
Brígida esplika sobre planu anuál tinan oin ba ho forma estrutura programátika, kompara ho tinan kotuk Governu ba ho orsamentu no programa baibain ne’ebé seidauk iha estrutura kompletu liga ho orsamentu.
“Maibé, iha tinan 2019 ami seidauk konsege hetan rezultadu di’ak tebetebes tanba seidauk iha estrutura programátika kompleta tanba iha tinan 2019 ami só halo avaliasaun rigoroza ba ministériu sia ne’ebé maka halo prestasaun servisu ba públiku no servisu fundu autónomu hamutuk 15 ne’ebé tutela ba iha ministériu sira ne’e nia okos”.
Ministériu sira ne’e maka hanesan Ministériu Obra públika, Ministériu Solidariedade Sosiál, Ministériu Turizmu, Komérsiu no Indústria, Ministériu Edukasaun, Ministériu Administrasaun Estatál, Ministériu Saúde, Ministériu Planeamentu Investimentu no Estratéjiku, Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu.
Brígida dehan iha 2020, aplika forma estrutura programátika ba entidade hotu ho totál entidade hamutuk 86. Sira ne’e implementa ona estrutura programátika. Entaun hosi entidade sira ne’e UPMA konsege hatuur ona ninia estrutura programa bazeia ba sira-nia funsaun, kna’ar no kompeténsia no bazeia ba sira-nia mandatu ezisténsia hodi ezekuta programa Governu ninian ho mós sira-nia funsionamentu no kompeténsia hodi ezekuta mandatu nu’udar entidade Estadu nian.
“Hosi ne’ebá iha tinan 2020 ami konsege aliña programa hosi ministériu sira ne’e nian hodi identifika programa hira maka fó ninia kontribuisaun ba prioridade ne’ebé maka Governu hatuur tiha ona”, katak.
Tuir proposta OJE 2020 ne’ebé aprova ona hosi Konsellu Ministru hamutuk US$1,950,000,000, totál despeza autorizada hamutuk US$1,877,000,000 ne’ebé esklui empréstimu, no empréstimu US$73,000,000. Hosi orsamentu sira ne’e ba órgaun servisu públiku hamutuk 86 inklui órgaun Estadu tomak.
Brígida salienta, hosi estrutura sira ne’ebé fahe ba setór haat hanesan sosiál, ekonómiku, infraestrutura no institusionál. Setór sira ne’e deside tuir estrutura Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál (PEDN).
Iha estrutura ne’ebé fahe tuir proposta OJE 2020 nian, iha programa hamutuk 137 no sub-programa 482. Iha setór sosiál Governu foku atu implementa programa 29 no sub-programa hamutuk 196, iha setór ekonómiku Governu foku iha programa 23 no sub-programa 71, iha setór infraestrutura foku ba programa 44 no sub-programa iha 87, iha setór institusionál iha programa 41 no sub-programa iha 128.
Hosi programa no sub-programa iha atividade hamutuk 1.975. Iha parte sosiál iha atividade 672, ekonómiku iha atividade 236, infraestrutura iha 763 no institusionál iha 286.
Setór Prioridade Lima Governu Nian
Koordenadora UPMA, Brígida Soares, hatete setór prioridade lima ne’ebé maka Governu deside mak dahuluk, moris di’ak, protesaun sosiál no sidadania ho orsamentu US$862,658,263 ho porsentu 50, prioridade daruak, mak iha ekonomia no finansa públika ho orsamentu US$204,554,784 ho porsentu 12.
Datoluk mak mellora konetividade nasionál ho orsamentu US$317,686,517 iha porsentu 19, prioridade dahaat mak konsolidasaun no fortalesimentu defeza, seguransa no relasaun esterna ho montante US$243,398,222 iha porsentu 14 no dalimak mak ba konsolidasaun no fortalesimentu justisa, demokrasia no direitu umanu ho orsamentu US$ 92,904,993 ho porsentu lima. Totál orsamentu ba prioridade lima ne’e hamutuk US$1,721,202,779.
“Kada setór iha ninia programa detallu kedas ona, ne’ebé kuandu ida ne’e mosu ona ne’e liga ona ho sistema finanseiru Free Balance entaun ne’e fasilita tebes atu ita haree atividade ida mai ho ninia orsamentu hira, ne’ebé fasilita tebes Governu atu halo monitorizasaun hodi haree ninia benefísiu implementasaun programa iha 2020 no haree mós ezekusaun orsamentu ne’ebé maka liga kedas ho rezultadu ne’ebé hakarak atu atinje”, esplika.
Inisiativa Foun Husi Governu Ne’ebé sei Implementa iha Proposta OJE 2020
Governu Konstitusionál Daualuk mós iha inisiativa foun ne’ebé sei implementa liuhusi proposta OJE 2020 hanesan subsídiu ba grupu feto rurál ho orsamentu US$1,500,000, inisiativa segundu, subsídiu ba grupu joven KPK ka Konsellu Polisiamentu Komunitáriu ho valór orsamentu US$1,500,000, no datoluk maka subsídiu ba transporte produtu agríkola ho valór US$1,500,000.
Inisiativa tuirmai maka reabilitasaun no konstrusaun ba ‘uma lulik’ ho valór US$1,000,000, uma ba kbiit laek ho osan US$50,000,000, apoia estudante universitária hamutuk US$1.000 ho orsamentu US$600,000, no sosa ró barkasa ho orsamentu US$5,000,000.
Ba polísia komunitária ho valór US$1,618,291, polísia fronteira US$1,050,000, konstrusaun torre re tranzmisaun US$1,998,000, ba konstrusaun edifísiu RTTL ho Ajénsia TATOLI ho valór US$1,000,000, reabilitasaun sala-de-aula ho montante US$24,000,000, postu no sentru saúde ho osan US$9,300,000, bee no saneamentu ho valór US$13,500,000, PNDS : aumentu kustu operasionál ho valór US$20,000,000, autokarru: transporte públiku ho valor US$1,000,000, no harii sentru exelénsia SEFOPE ho valór US$2,000,000.
Governu mós fó apoia ba programa espesiál hanesan implementasaun polítika jéneru ho valór US$910,082.00, abordajen integrada polítika jéneru, lei, programa, planu no orsamentu Governu no iha komunidade ho valór US$542,446.00, empoderamentu ekonómiku no partisipasaun feto iha polítika no nivel tomada desizaun ho valór US$1,736,281.00 no ikus liu maka prevensaun ba violénsia bazeada iha jéneru ho montante US$133,244.00, nune’e totál orsamentu ne’ebé aloka ba programa espesiál sira iha 2020 hamutuk US$3,322,053.00.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editora : Maria Auxiliadora