iklan

EKONOMIA, INTERNASIONÁL, HEADLINE

Governu dezembolsa millaun $64,7 ba konstrusaun Portu Baía Tibar

Governu dezembolsa millaun $64,7 ba konstrusaun Portu Baía Tibar

Progresu konstrusaun Portu Baía Tibar, segunda (08/02). Imajen TATOLI/António Gonçalves

DILI, 08 setembru 2021 (TATOLI)–Governu Timor-Leste liuhosi Escrow Account Fundu Viabilidade ne’ebé jere hosi Ministériu Finansa (MF) to’o fulan-maiu 2021, dezembolsa ona Viability Gap Fund hamutuk millaun $64,7 ba kompañia Timor Port S.A.

Kompañia Timor Port S.A hanesan konsesionáriu Timor-Leste ba projetu konstrusaun Portu Baía Tibar ho modalidade Parseria Públika-Privada (PPP), aloka millaun $130 iha Fundu Viabilidade no Timor Port hanesan subsidiáriu hosi Bolloré aloka millaun $150, nune’e totál alokasaun ba faze inísiu millaun $280, ho totál investimentu estimativu millaun $500 ba tinan 30.

Notísia relevante: Konstrusaun Portu Baía Tibar atinje 50%

Tuir nota imprensa ne’ebé Agência TATOLI asesu iha kuarta ne’e, haktuir, progresu kumulativu konstrusaun Portu Baía Tibar to’o iha loron 31 jullu 2021 atinje ona 62,26% no tuir planu sei ramata iha maiu 2022 no hahú halo operasaun iha juñu 2022.

“Bainhira ramata no hahú halo operasaun, Portu Baía Tibar sei troka Portu Díli hodi fasilita movimentu importasaun no esportasaun sasán, ho kapasidade karga kontentór hamutuk millaun ida kada tinan. Portu ne’e inklui ka’is ida ho bersu rua ne’ebé sei uza hodi redús atrazu iha libertasaun kontentór inklui kustu tranzasaun atu fasilita efisiénsia iha servisu alfandegáriu no atividade komérsiu,” nota ne’e refere.

Efisiénsia hirak ne’e hanesan pasu importante ba MF iha ámbitu Reforma Fiskál no Jestaun Finansa Públika, atu ajuda koleta reseita ho maneira lalais, justu no transparente.

“Portu foun modernu ne’e sei fasilita Timor-Leste ninia konetividade marítima iha rejiaun Ázia, liga Timor-Leste ba merkadu komérsiu globál no hasa’e liután asesu komérsiu ba merkadoria hanesan agrikultura, turizmu, peska, pekuária no indústria sira seluk no dalan ida atu ajuda Timor-Leste diversifika produsaun,” nota ne’e esplika.

Daudaun ne’e, totál traballadór ne’ebé servisu iha projetu konstrusaun Portu Baía Tibar hamutuk 1.240 no husi númeru ne’e traballadór timor-oan hamutuk 792 (63%).

Relasiona ho dezenvolvimentu konteúdu lokál, to’o iha jullu 2021, kompañia konstrusaun China Harbour sub-kontrata ona serbisu balun ba kompañia lokál hamutuk 65, ho montante sasán no servisu millaun $20-resin no timor-oan ne’ebé servisu indereta ho kontratór hirak ne’e hamutuk ema 378.

Projetu Portu Baía Tibar hanesan projetu interese públika ne’ebé lidera husi Komisaun Interministeriál ho ninia membru atuál mak Ministru Finansa, Ministru Obra Públika, Ministériu Planu no Ordenamentu no Ministru Transporte no Komunikasaun.

Enkuantu Portu Dili sei transforma ba pontu Turizmu no Komersiál, ne’ebé projetu re-dezenvolvimentu no komersializasaun Portu Dili ne’e hetan ona aprovasaun hosi Konsellu Ministrus iha 28 jullu 2021.

Notísia relevante: Governu analiza planu dezenvolvimentu reestruturasaun no modernizasaun Portu Dili

Nune’e, iha loron 08 setembru 2021, Konsellu Ministru halo analiza filafali ba planu dezenvolvimentu ba reestruturasaun no modernizasaun Portu Dili, maibé, tanba iha alterasaun balun iha faze redasaun finál, mak presiza submete filafali ba deliberasaun foun.

Konsellu Ministru manifesta ona ninia preferénsia hodi adota modalidade finansiamentu Parseria Públiku-Privada (PPP), atu dezenvolve tuir kuadru legál no regulamentu iha vigór. Planu dezenvolvimentu ba reestruturasaun no modernizasaun Portu Dili nian, prevee katak hafoin transferénsia funsaun sira husi portu karga ba portu foun Tibar, sei halo ninia konversaun ba mariña no portu kruzeiru sira.

Portu Dili hanesan projetu importánsia nasionál, ho lokalizasaun iha área sentrál sidade Dili, ho ninia funsaun iha ligasaun marítima ba populasaun sira hosi Oé-cusse Ambeno no Ataúro, no potensiál sai polu dinamizadór turizmu marítimu iha Timor-Leste.

Projetu re-dezenvolvimentu no komersializasaun Portu Dili sei administra hosi Autoridade Portuária Timor-Leste (APORTIL) ne’ebé tutela iha Ministériu Transporte no Komunikasaun ho asisténsia tékniku hosi USAID Timor-Leste nia Projetu ‘Turizmu ba Ema Hotu’.

Projetu ne’e ho modalidade Parseria Públika-Privada ho kustu estimativu millaun $50-resin, atu transforma Portu Díli sai hanesan pontu turizmu ne’ebé sei inklui fasilidade kulturál, rekreativu no rezidensiál.

Projetu ne’e sei kria empregu no fornese oportunidade komersiál ba rezidente sira iha Dili, halo kapitál Timor-Leste sai furak liután hodi bele atrai turista doméstiku no turista internasionál iha futuru.

Jornalista : Antónia Gusmão

Editora      : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!