KOVALIMA

Timor-Leste marka istória dahuluk halo perfurasaun mina iha rai-maran

Timor-Leste marka istória dahuluk halo perfurasaun mina iha rai-maran

Manager Country Timor Recources, Filomino Andrade. Imajen Tatoli/Celestina Teles.

COVALIMA, 27 outubru 2021 (TATOLI)—Manager Country Timor Recources, Filomeno Andrade, hateten Timor-Leste marka primeira istória importante hodi halo perfurasaun mina iha rai-maran.

“Ami agradese, ita-bo’ot sira hamutuk hodi marka istória importante kona-ba perfurasuan dahuluk mina iha rai maran iha Timor Leste,” Filomino Andrade dehan liuhosi nia diskursu ba lansamentu perfurasaun mina-matan, iha Aeroportu Internasional Kay Rala Xanana Gusmão, kuarta ne’e.

Tanba ne’e, nia hateten, Timor Resources sei kaer metin kompromisu ho Governu Timor-Leste liuhosi Autoridade Nasionál no petróleu (ANPM) hala’o perfurasaun mina iha Covalima hamutuk no parseiru Timor GAP.

Maske durante ne’e hasoru dezafiu iha prosesu esplorasaun mina hodi halo perfurasaun ba mina maibe ohin loron bele halo perfurasaun mina iha fatin ne’e.

Lansamentu perfurasaun mina ho gas ba posu Feto Kmaus iha area kontratu PSC TL-OT-17-08 Covalima, PCS- TL-OT-17-09 Área Kontratu Manu Fahi ho Aínaro ne’ebè mak Governu Timor-Leste liuhosi ANPM hala’o asina ho Timor Resources Pty.Ltd (TR) hanesan operador ho nia parseiru Timor GAP Onshore Block, Unipesoal LDA (Timor GAP) iha tinan 2017.

Kontratu ne’ebè iha hatur kompromisu Timor Recources no Timor Gap atu halo perfurasuan mínimu posu peskiza ho no profundu metru 2000 vertikamente ka posu lubuk balun ho profundu komulativu metru 2000 vertikalmente área kontratu PSC TL-OT-17-08 Covalima, no posu peskiza ida ho profundu hanesan iha área kontratu PCS-TL-OT-17-09 Área kontratu Manu Fahi ho Aínaro posu kontijénsia ida iha kada bloku.

Administradór Munisípiu Covalima, Francisco De Andrade, orgullu no agradese ba VIII Governu Konstitusionál ne’ebè konkretiza mehi ida-ne’e.

“Ha’u husu ba VIII Governu atu loke tan liras bainhira perfurasaun mina hetan ona susesu, bele mós buka tan iha fatin seluk. Tanba, Timor-Leste nia riku natureza la’ós de’it iha rai maran maibé iha fronteira mós iha. Durante ne’e, seguransa sira mak labele halo patrulla ho di’ak tanba la asesu estrada,” nia dehan.

Hahú peskiza iha tinan 2017

Iha tinan 2017, ekipa konjunta hosi Timor Gás no Petróleu, Empreza Públika (Timor GAP, E.P) no empreza australiana Timor Resources, Pty Ltd hahú halo peskiza jeolójiku no estudu iha bloku rua no estudu sira seluk.

Enkuantu iha outubru 2018 hala’o teste sízmiku sira iha bloku A, ne’ebé empreza uza ona sistema vibroseis hanesan alternativu ida atu kontrola hosi teste sízmiku sira, enkuantu bloku C hala’o ona teste iha outubru 2018 iha zona Betano (entre Alas ho Hatudu) ho teste vibroseis.

Perfurasaun posu rua iha bloku A, idai-dak hosi perfurasaun iha shallow-field to’o metru 2.000 ho ninia kalkulasaun kustu serbisu to’o milaun $35.

Tuir planu, perfurasaun mina-matan lima iha rai-maran iha área Suai-Covalima no Betano-Manufahi, ba dahuluk realiza iha Covalima no bainhira susesu ho produsaun mina maka sei kontinua ba kontinua ba posu ida iha Foho Ailiku (baliza entre Same ho Ainaro). 

Bloku A iha munisípiu Covalima no Maliana no Bloku C iha munisípiu sira Manufahi no Ainaro, ne’ebé halo parte ona iha rejime hosi kontratu sira partilla ho Timor Resources, ne’ebé halo parte hosi Nepean Group.

Bloku B ba Timor GAP, E.P Onshore Block, ne’ebé hanesan subsidiáriu ida hosi empreza públika petrolífera Timor-Leste.

Iha projetu ne’e, Timor GAP, E.P mak eskluzivu 100% hanesan operadór ne’ebé sei konvida operadór petrolífera hodi partisipa iha projetu perfurasaun rai-maran.

Planu inisiál ba projetu perfurasaun rai-maran ba tinan-hitu, ne’ebé esplorasaun prévia liuhosi peskiza tinan rua, hosi tinan daruak ba datoluk hahú ho perfurasaun, tinan dahaat kompleta estudu hosi kapasidade sira no, nune’e bainhira planu hotu la’o tuir predisaun maka tinan dalimak ba oin iha posibilidade hahú esplorasaun.

Kontratu partilla produsaun iha bloku rua

Antes realiza projetu mina no gás iha Tasi Mane inklui perfurasaun mina-matan iha rai-maran ne’e, Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM) prepara ona kontratu partilla produsaun rua, ida iha munisípiu Covalima no seluk iha Manufahi, ne’ebé bloku iha Covalima iha nível avansadu ne’ebe hahu ona perfurasaun. 

Enkuantu, atividade iha bloku Manufahi la’o ona no téniku hosi Timor Resources no Timor GAP, E.P halo estudu potensialidade mina iha área identifikadu rua.

Iha tinan 2015, liuhosi Konsellu Ministru hasai rezolusaun ne’ebé fó dalan ba Timor GAP, E.P hanesan empreza estatál ba mina, atubele buka parseiru, tanba ne’e iha tinan 2016 konsege lori Timor Resources hodi ko’alia ho Governu hanesan parseiru ba projetu petrolífera.

Parte rua hanesan parseiru fahe partisipasaun (asaun) 50% no hosi parseria maka to’o ikus selebra kontratu produsaun hanaran Product Sharing Contract (PSC) lokaliza iha Covalima no Manufahi.

PSC rua nia programa serbisu ba atividade esplorasaun maka iha tinan 2017 to’o 2018 hahú ho atividade leno rai-okos uza teknolojia ne’ebé iha no rekolla dadus iha rai-okos, maibé balun to’o 2019 atu halo estudu iha munisípiu rua.

Dadus sira ne’e empreza rua aprezenta ba ANPM nu’udar autoridade reguladora ba atividade hotu liga ho asuntu petróleu no minerál iha Timór laran no sira hatama proposta mai posu poténsia atu sai posu halo perfurasaun iha fatin lima iha Covalima.

Hosi fatin lima, ANPM deside fura mina-matan iha fatin tolu uluk, maibé bainhira sujeita no deskobre buat ruma, maka sei fura mós posu rua tan, enkuantu autoridade nafatin akompaña atividade estudu ne’e.

Timor Resources hetan lisensa ambientál molok halo perfurasaun

Tuir planu Timor Resources sei halo perfurasaun mina-matan iha rai-maran iha parte Suai no Same, ne’ebé sei foku uluk ba posu dahuluk hanaran Feto Kmaus lokaliza iha Tabako Klo’ot Covalima, ho durasaun instalasaun no perfuransaun kuaze loron 40, hafoin atividade ne’e realiza maka muda fali ba posu daruak lokaliza iha aldeia Sanfuc, suku Camenaça, postu administrativu Suai Villa, munisípiu Covalima.

Antes halo atividade perfurasaun, iha loron 06 jullu 2021, Governu liuhosi Ministériu Petróleu no Minerál (MPM) no ANPM atribui lisensa ambientál atu halo perfurasaun dahuluk iha área onshore exploration drilling conctract iha área PSC TL-OT-17-08, ho kategoria A, ba empreza Timor Resources PTY, Ltd hodi bele halo perfurasaun mina-matan iha rai-maran Kosta Súl.

Desizaun atribuisaun ne’e, liuhosi ekipa alta autoridade avaliasaun impaktu ambientál kompostu hosi liña ministeriál hanesan, MPM, Ministériu Obra Públika (MOP), Ministériu Agrikultura no Peska (MAP), Ministériu Administrasaun Estatál (MAE), Sekretaria Estadu Ambiente (SEA) ne’ebé antes ne’e halo ona avaliasaun no estudu tékniku ambientál.

Timor Resoruces ho Timor Resources ho Timor Gap iha bloku rua iha Covalima no Manufahi, sai hanesan teste ida mai Timor-Leste atubele dezenvolve indústria petrolífera iha rai-maran atu benefisia ein termu ekonómiku ba Estadu no povu.

Jornalista : Celestina Teles

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!