iklan

NASIONÁL, HEADLINE, INKLUZAUN SOSIÁL, SEGURANSA

Governu nomea Ismael da Costa Babo nu’udar Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl

Governu nomea Ismael da Costa Babo nu’udar Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl

Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, prezide reuniaun Konsellu Ministru. Iha Palásiu Governu, kuarta (30/03). Imajen TATOLI/Francisco Sony

DILI, 30 marsu 2022 (TATOLI)—Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru (KM), kuarta ne’e, aprova Projetu Rezolusaun kona-ba nomeasaun atuál Diretór Jerál Sekretaria Estadu Protesaun Sivil (SEPS), Superintendente Polísia, Ismael da Costa Babo, hodi dezempeña kargu nu’udar Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl.

Proposta ne’e aprezenta hosi Primeiru-Ministru (PM) no Ministru Interiór, Taur Matan Ruak no Sekretáriu Estadu Protesaun Sivil, Joaquim José Gusmão dos Reis Martins.

“Autoridade Protesaun Sivil mak entidade ezekutiva iha ámbitu nasionál, ne’ebé regula atividade protesaun sivil no ninia Prezidente atua hanesan pontu fokál ba ligasaun ho nível polítiku no sei halo jestaun operasionál, administrativa no lojístika inklui finanseira ba Sistema Protesaun Sivil tomak,” Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru interinu no atuál Ministru FInansa, Rui Augusto Gomes, relata hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu.

Notísia relevante: Governu estabelese estrutura orgánika Autoridade Protesaun Sivil

Dezempeña kargu Prezidente Autoridade Protesaun Sivíl nian iha rejime komisaun servisu ba períodu tinan-haat, sura hosi loron simu pose.

Iha loron 21 jullu 2020, Parlamentu Nasionál aprova proposta-lei númeru 16/V (2a) kona-ba Lei Protesaun Sívil ho votu maioria.

Lei ne’e mensiona kestaun neen hanesan dahuluk, asidente grave ne’ebé akontese extraordinária ho ninia efetu bele hamate ka hakanek ema, estraga sasán, animál no estraga ambiente.

Daruak maka auto-protesaun hanesan ekipa konjunta ida hodi apoia individuál, família, no komunidade ho tendénsia atu prevene ka minimiza atu labele fó afeita ba ema, materiál ambientál iha kazu dezastre naturál.

Datoluk, katástrofe hanesan asidente ne’ebé grave no sériu ne’ebé rezulta vítima iha territóriu nasionál.

Dahaat, planu emerjénsia hanesan dokumentu ne’ebé reúne informasaun no estabelese prosedimentu ne’ebé permite hodi organiza no emprega rekursu umanu ho materiál ne’ebé disponível iha situasaun emerjénsia.

Dalima, repozisaun normalidade hanesan rekupera situasaun normál ba funsionamentu instituisaun Estadu ba iha atividade ekonómika no sosiál.

Ikus liu, sokorru mak fó asisténsia ka halo intervensaun durante asidente grave ka katástrofe hodi fó nesesidade dahuluk ba sobrevivénsia sira.

Lei Protesaun Sivíl sei la permite halo deklarasaun Estadu Emerjénsia maibé kompleta pilár defeza no seguransa.

Nune’e mós, sei la suspende direitu no liberdade sidadaun, maibé iha momentu balun sei restrinje ka limita sidadaun ninia direitu ho medida ne’ebé Governu sei hasai iha situasaun kalamidade, lei ne’e iha nesesidade atu moris.

Jornalista : Antónia Gusmão

Editora     : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!