DILI, 26 jullu 2022 (TATOLI)—Iha tuku 09h00 dadeersan, ferik-katuas no joven feto no mane, hamriik sena malu iha odamatan Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, Bairru Pite, Dili. Sira hirak ne’e, kaer stop map iha liman hamriik iha loron-manas nia laran, hobur odamatan ne’e atu nakloke ba sira hodi bele hatama sira-nia proposta ba Prezidente Repúblika, José Ramos Horta.

Hein be hein, loron manas be manas, laiha ema ida hakat mai hodi simu sira-nia stop map be nakonu ho proposta ne’e maibé iha funsionáriu Prezidénsia Repúblika balun hakat mai simu sira-nia proposta maibé fó fila-fali proposta ne’e ba na’in sira. Nune’e, komunidade halibur hamutuk stop map hirak ne’e, soe lekar hela iha odamatan seguransa sivíl Palásiu Prezidensiál nian iha parte leste nian ne’e.
“Maluk balun hatama tiha ona proposta iha fulan kotuk maibé agora ami fali atu hatama tan proposta taka tiha ona. Sira la simu ona no taka provizóriu,” Jacinto Pereira hateten ba jornalista sira iha portaun aredór Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, Bairru Pite, Dili.
Nia hateten, iha proposta ne’e kada ema ida-idak nian hanesan família, pesoál ne’ebé husu halo negósiu, hadi’a uma ho seluk tan ne’ebé depende balun mai ho pedidu presiza osan $200, $500 no $1000.
“Ha’u-nia proposta husu ajuda tanba durante tinan rua nia laran ita hasoru COVID-19 fó afeta ba rendimentu atividade ekonómia, nune’e fó netik fundu ruma mai ami hodi hala’o fali atividade negósiu,” nia dehan.
Nune’e husu ba Xefe Estadu atu responde lalais preokupasaun komunidade nian oinsá bele simu mós proposta seluk hosi komunidade lubun ne’ebé hakarak atu hatama sira-nia proposta ba aman ba nasaun ne’e.
“Ha’u hakarak hato’o povu nia lian rekomenda ba Prezidente Repúblika atu responde lalais ami nia preokupasaun ami hasoru iha ne’e, liu-liu ami nia proposta. Tanba, agora daudaun sira la konsidera ami-nia proposta nu’udar proposta ida-ne’ebé ami hatama, sira la interrese liu,” nia hateten.
Nia dehan, iha kompromisu eleitorál katak Xefe Estadu hato’o liuhosi odamatan Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato sei nakloke hodi asesu inklui povu aileba sira.
Nune’e mós, Madalena Tilman, hateten nia-parte rona informasaun, nune’e nia parte hakarak mai hatama proposta iha Prezidénsia Repúblika atu husu apoiu ba hadi’a ninia uma ne’ebé aat.
“Ha’u-nia uma mós aat hela, na’in-ulun ida-ne’ebé mak tau matan nune’e ami rona informasaun hosi rádiu no televizaun, nune’e ami mai hatama proposta iha Prezidénsia Repúblika maibé taka tiha fali dalan,” nia hateten.
Hatán ba kestaun ne’e, Adjunta Xefe Kaza Sivíl Prezidénsia Repúblika, Henriqueta da Silva, klarifika Prezidénsia Repúblika laiha orientasaun polítika no mós sirkulár ba komunidade atu simu proposta.
“Iha ne’e laiha orientasaun polítika ida ba komunidade atu hato’o proposta no laiha mós sirkulár ruma ne’ebé hasai ofisialmente ba komunidade sira no estudante husu bolsu estudu,” nia hateten.
Maske nune’e, Adjunta Xefe Kaza Sivíl ne’e hateten Prezidénsia Repúblika konsidera nafatin proposta hamutuk rihun neen (6) ne’ebé daudaun hatama hodi haree kanaliza ba ministéiru relevante mak haree tanba Prezidénsia laiha orsamentu sufisiente atu apoiu.
“Agora dadaun ami simu proposta hamutuk 6000 mak hatama ona mai iha ne’e maibé ami sei haree ida-ne’e no ida-ne’ebé mak atu kanaliza hanesan ba asuntu sosiál ba Ministéiru Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI) no se proposta ne’e karik liga ba infraestrutura sei kanaliza ba Ministéiru Obra Públika (MOP) no seluk karik sei kanaliza mós hanesan bolsu estudu ba iha Ministéiru Edukasaun,” nia hateten.
Tanba iha Prezidénsia Repúblika laiha orsamentu sufisiente atu atende proposta ne’ebé iha, nune’e ekipa tékniku sei halo verifikasaun hodi buka hatene motivu proposta sira-ne’e hafoin sei kanaliza ba ministéiru relevante.
Prezidénsia Repúblika sei buka hatene funsionáriu Palásiu Prezidensiál
Asesór ba Asuntu Polítiku Prezidénsia Repúblika, Tomas do Rosário Cabral, hateten deskonfia funsionáriu balun iha prezidénsia mak organiza ema lubun ne’ebé daudaun ne’e loro-loron ho volume boot mai atu hatama proposta mezmu agora taka ona.
“Iha semana kotuk liu Prezidente Repúblika laiha, reuniaun ona buka hatene ona no sei buka hatene liu tan situasaun ida ne’e sei buka tuir se funsionáriu Estadu iha ne’e sei aplika lei funsaun públika tanba ita mak ba bolu,” nia hateten.
Mezmu nune’e, Asesór ba Asuntu Polítiku Prezidénsia Repúblika, hateten Prezidénsia Repúblika akompaña atividade prezidensia nian durante fulan rua nia laran haree no tetu prezensa komunidade nian iha resintu prezidensiál ne’ebé aumenta loro-loron, ligadu ba joven estudante sira feto mane, inan-aman balun hodi halo aproximasaun atu hatama proposta ba prezidénsia hodi bele hetan tulun ruma ba sira-nia nesesidade.
Prezidénsia Repúblika nu’udar órgaun Estadu númeru ida (1) nian ho nia papél atu garante kumprimentu ba konstituisaun, garante unidade no estabilidade nasionál no promove dezenvolvimentu funsaun instituisaun demokrátika Estadu nian no atu mantein fiel kumprimentu ba kna’ar Estadu tomak nian no respeita ba separasaun poder.
“Prezidénsia Repúblika liuhosi konferénsia imprensa ne’e komunika ba lidér no autoridade komunitária sira lu-liu Prezidente Autoridade munisípiu sira, administradór postu administrativu sira, xefe suku no xefe aldeia sira hotu katak prezidénsia laiha orsamentu disponível atu atende ba pedidu hotu-hotu ne’ebé e mai hosi komunidade sira,” nia husu.
Pedidu barak mak tama ona iha prezidénsia no liuhosi diskusaun no avaliasaun téknika, no liu hosi orientasaun Prezidente Repúblika atu organiza pedidu sira-ne’e hodi re-enkamiña instituisaun relevante atu bele fó resposta.
Perante situasaun exepsionál balun ho karáter urjente no fundamentu umanitáriu Prezidénsia Repúblika sei konsidera hodi alivia situasaun refere ho kbi’it ne’ebé iha, Prezidénsia sei kondús levantamentu dadus no avaliasaun téknika atu bele haree posibilidade atu apoiu ka koordena ho instituisaun kompetente, sosiedade emprezariál ka ONG ruma karik bele fó asisténsia.
Prezidénsia Repúblika apresia kooperasaun no apoiu hosi parte sira hotu liu-liu líder komunitária sira atu bele transmite mensajem ba ita-nia povu no kona-ba asuntu refere ho loloos.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editór : Cancio Ximenes




