BOBONARO, 12 agostu 2022 (TATOLI)-Primeiru Ministru, Taur Matan-Ruak, fó hanoin ba komunidade balun iha munisípiu Bobonaro no Manatuto, atu labele halo uma iha natar nia fatin tanba iha produtividade ba produsaun agríkola.
Taur Matan-Ruak hato’o apelu ne’e iha nia diskursu sesta ne’e, hafoin halo lansamentu ba atvidade kolleta ikan Nila-Tilapia, hamutuk tonelada ualu, iha suku Leohitu, postu administrativu Balibo, munisípiu Bobonaro.
Xefe Governu ko’alia kestaun ne’e tanba iha munisípiu Bobonaro, liuliu iha Maliana, abitante balun halo fali uma iha natar laran. Situasaun ne’e mós akontese mós akontese iha munisípiu Manatuto.
Iha momentu Francisco Guterres ‘Lú Olo’ bainhira sei asume Prezidente Repúblika, preokupa mós natar iha Maliana nakonu ho fatuk no rai-henek.
Notísia relevante: Lú Olo triste haree natar Maliana nakonu ho fatuk no rai-henek
“Ha’u lakohi imi halo fali uma iha natar laran, ne’ebé neneik ba neneik imi aumenta imi-nia produsaun, hakiak ikan, haree rai-lolon ke’e halo uma iha- ne’ebá, rai ne’ebé tetuk oituan ke ne’e ba produsaun buat seluk, hodi aumenta imi-nia rendimentu, labele halo fali uma iha laran,” PM fó hanoin.
Xefe Governu haree ho matan nota komunidade sira iha munisípiu Manatuto komesa ona halo uma ona iha natar laran.
“Ha’u haree iha avo Nana nia rai ne’ebá, natar agora sai fali sidade, ne’ebé ha’u la hatene natar aban-bainrua lori fali ba iha-ne’ebé, lori fali ba foho leten, entaun ita-boot sira mós labele tuir ida-ne’e, uma halo iha fatin ne’ebé presiza halo, fatin ne’ebé ba produsaun ba aumenta rendimentu ita-boot sira-nia favór boot ida, labele,” Xefe Governu alerta.
Eis prezidente Repúblika ne’e orienta ona Ministru Agrikultura no Peska, Pedro dos Reis no autoridade munisípiu sira atu halo esforsu másimu apoia asisténsia téknika ba agrikultór sira hodi hasa’e produsaun rai laran.
Nia dehan, governu hasai osan hala’o jalan toll kilómetru ida gasta millaun $11 , halo portu Dili gasta millaun $400 no halo aeroportu Dili kuaze gasta millaun $500.
“Ita laiha osan atu prodús hahan, fahe-malu ne’e terlalu, ita dependente liu ba Indonézia, ita tenke serbisu ho parseiru dezenvolvimentu sira atu forma oinsá bele prodús hahan ba ikan, manu, fahi, bibi, atu hatún nia folin nune’e hotu-hotu asesu,” Xefe Governu hateten.
VIII Governu Konstitusionál iha mehi ida hakarak komunidade sira moris isin di’ak, haan di’ak no hadi’ak padraun moris, tanba ne’e komunidade sira presiza aproveita másimu hodi investe, uza rai-mamuk sira halo produsaun agríkola atubele dezenvolve-aan.
Notísia relevante: Irrigasaun Maliana II la funsiona, Natar Soso nakonu ho fatuk no rai-henek
Jornalista: Sérgio da Cruz
Editór: Evaristo Soares Martins




