iklan

NASIONÁL

Kompañia Keshavarz Shalom Farm investe iha indústria ‘Hatchery”

Kompañia Keshavarz Shalom Farm investe iha indústria ‘Hatchery”

Indústria Hatchery nu’udar ekipamentu ida atu luut manu-tolun hodi prdús manu-oan. Imajen/Espesiál.

DILI, 05 janeiru 2023 (TATOLI)—Diretór kompañia Keshavarz Shalom Farm, Ayup Joseph Karimi, hateten kompañia Keshavarz Shalom Farm atu ajuda dezenvolve atividade agríkola iha setór agrikultura liu-liu ba investimentu atu haki’ak manu liuhosi indústria hatchery.

Notísia Relevante: Empreza Comve no Funan Santalum sei hasa’e produsaun manu DOC iha rai-laran

“Ami investe ba indústria hatchery ne’ebé luut manu-tolu prodús mnau-oan, manu-aman, manu-turkia no seluk tan. Investimentu ida-ne’e ajuda agrikultór sira iha nivel munisípiu atu hetan asesu ba ai-han hodi hasa’e no hamenus importasaun,” Diretor Kompañia Keshavarz Shalom ne’e hateten ba Agência Tatoli iha nia kna’ar fatin Bidau Lecidere.

Empreza ne’e laiha interrese atu prodús manu barak maibé iha intensaun atu prodús ai-han barak liután hodi fornese ba agrikultór sira, no prodús na’an-manu ba komérsiu no responde ba ezijénsia komersializasaun iha Timor-Leste maibé kompañia na’an-manu komersiál ho eskala ki’ik.

“Ita distribui chicks (manu-oan)100 to’o 500 ba agrikultór sira iha munisípiu sira-ne’ebé kompostu hosi munisípiu Baucau, Ainaro, Ermera no sira seluk tan. Ami laiha indústria hatchery nune’e ami oferese manu-inan 460,000,” nia esplika.

Nia dehan, haki’ak manu, manu-makikit, manu-oan, manu-turkia no manu-fuik sira maibé durasaun tempu ne’ebé prontu ba kolleta depende ba manu-oan hanesan entre loron 28 to’o loron 32, manu lokál ne’ebé baibain ba fulan neen (6), manu Japaun nian mós hetan fulan neen (6), ba Turkia durante fulan neen (6) no fulan ualu (8).

“Loro-loron, ami kolleta hela manu lokál maizumenus 10 to’o 30 no manu 5 to’o 10 mós ki’ik, rai-turkia médiu. Ami fornese hela ai-han ba supermerkadu sira iha Dili laran tomak hanesan WFour, Dilimart, Seara no Lita Store no seluk tan,” nia dehan.

Nia sublina tan, manu lokál nia kustu entre $10 to’o $22, manu-turkia mak kada kg entre $15-$18.

Ho nune’e, nia rekomenda ba Governu atu estabelese indústria animál atu ajuda sira hasa’e animál barak no ho esperansa Governu bele suporta agrikultór sira.

“Ami la haree Governu nia asaun atu dezenvolve setór Agrikultura barak liu,” nia hateten.

Iha fatin hanesan, Jestór Kompañia Keshavarz Shalom Farm, Agostinha Gomes, esplika kompañia ne’e hanesan sentru ida atu prodús ikan no karau-inan no mós bibi-timur tanba ida-ne’e ajuda toos-na’in atu aumenta no koa hodi fa’an fali.

To’o oras ne’e, kompañia nia indústria iha Maubara, Loes, no iha munisípiu Lautém prosesu ne’e la’o hela.

“Ha’u husu ba família sira atu iha investimentu ki’ik hodi haki’ak manu no manu-turkia lokál no mós ikan sira, atu bele konsume hodi kontribui ba labarik,” nia rekomenda.

Jornalista : Osoria Marques

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!