MALIANA, 28 agostu 2023 (TATOLI)-Hafoin hamutuk ho ekipa empreza Konstrutóra PT Hutama Karya halo verifikasaun iha terrenu, Ministru Obra Públika (MOP), Samuel Maraçal, segunda ne’e deside altera dezeñu estrada Maliana Pakote II ho modelu pista rua ne’ebé governu anteriór lansa iha loron 01 fulan-maiu 2023.
“La presiza dua jalur, tanba jalur ida de’it moos kareta la’o oras ida mak ida foin liu, agora ita aumenta dua jalur, sé mak atu liu tán iha Sorín,” nia ko’alia iha Maliana.Nia dehan, dezeñu anteriór sai obstákulu boot ba obra refere atu la’o, tanba Estrada ho nia luan metru 23 no naruk kilómetru 4,91. Ne’e afeta ba Komunidade no rai no uma privadu barak nune’e haan tempu naruk atu rezolve.
“ita sei halo negosiasaun, haan tempu atu rezolve, la’ós ida-ne’e de’it, ita só gasta osan barak de’it, ita la haree ba ninia efisiénsia ne’ebé ke ita instala ona,” nia hateten.
Ministru Samuel Marçal orienta ekipa sira hamutuk ho empreza konstrutora altera dezenu no BOQ anteriór durante semana rua.

Nia dehan, revizaun dezeñu no BOQ ne’e la redús no aumenta orsamentu, maibé aumenta tán mak volume servisu.
“Nia sei haree loos ba estrada nasionál ne’e hodi ba to’o Nunura, ba To’o ne’ebé-ne’ebé ke aat liu presiza hadi’ak, aumenta-tan servisu ba iha-ne’ebá, uluk kontratu ne’e ho kilómetru 4, maibé ho ita muda ne’e liuhosi 10 bele moos 15, bele moos kilómetru 20,” nia katak.
Hafoin ida ne’e sei halo fali reniaun ida hodi haree fali tán projetu estrada urbana Maliana Vila pakote I.
“Ida-ne’e sei kobre bairru-bairur, nune’e ita haree Maliana ne’e sai sidade,” nia promete.
Jestór Projetu PT Hutama Karya, Wahyu Hertianto, prontu kumpri desizaun refere hodi implementa projetu ne’e bazea kontratu antes.
“Ho revizaun dezeñu ne’e bele halais prosesu implementasaun projetu, tanba projetu ne’e tenke la’o ho efisiénsia no fó benefísiu ba sosiedade,” nia katak.
Jestór projetu ne’e promete, se halo dezeñu foun no sei aprezenta fila-fali ba Ministériu Obra Públika atu halo avaliasaun.
“ Ami pronta hala’o, espesialmente hala’o kooperasaun entre TImor-Leste ho Indonézia,” Wayiu Hertianto hateten.
Nia dehan, materiál no ekipamentu tuir planu sei Timor-Leste iha fulan-outubru nia laran.
Obra ne’e responsável hosi empreza PT Hutama Karya ho millaun $21-resin ($21,228,762.00) ho durasaun kontratu tinan ida fulan-neen.
Notísia relevante: Governu foun presiza aselera estrada Maliana pakote I
Jornalista: Sérgio da Cruz
Editór: Evaristo Soares Martins




