DILI, 19 setembru 2023 (TATOLI)—Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru aprova orgánika Ministériu Turizmu no Ambiente, no Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta, inklui Sekretaria Estadu Kooperativa no Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu.
“Aprovasaun orgánika sira ne’e bazeia ba proposta projetu dekretu-lei hosi kada ministériu,” refere nota ne’ebé Agência Tatoli asesu, hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu, tersa ne’e.
Ministériu Turizmu no Ambiente hanesan departamentu governamentál ida ne’ebé responsável ba konsesaun, ezekusaun, koordenasaun no avaliasaun polítika, ne’ebé define no aprova ona hosi Konsellu Ministru ba área turizmu no ambiente.
Entre atribuisaun oin-oin hosi Ministériu Turizmu no Ambiente, inklui elaborasaun polítika no projetu lejizlasaun no regulamentasaun nesesáriu ba área sira ne’ebé nia tutela, apoiu ba implementasaun estratéjika dezenvolvimentu ‘Ekonomia Azúl’, avaliasaun no lisensiamentu emprendimentu turístiku, inspesaun no fiskalizasaun ba atividade turístika sira, nune’e mós protesaun ambiente no biodiversidade.
Notísia relevante : Konsellu Ministru aprova tan orgánika ministériu sia
Aleinde ne’e, munistériu ne’e responsável mós hodi estabelese mekanizmu kolaborasaun no kooperasaun ho organizmu nasionál no internasionál sira ne’ebé ninia asaun ba área atuasaun ministériu nian hodi simplifika prosesu lisensiamentu iha setór turizmu.
Enkuantu, Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta hanesan departamentu governamentál ne’ebé responsável ba konsesaun, ezekusaun, koordenasaun no avaliasaun polítika, ne’ebé define no aprova ona hosi Konsellu Ministru ba área agrikultura, floresta, peska no pekuária.
Governu ne’e konsidera agrikultura hanesan baze dezenvolvimentu ekonómiku país. Hadi’a setór ida-ne’e, relasiona ho melloria ba setór peska no produsaun animál ho objetivu iha kurtu prazu atu hasa’e kualidade no timor-oan hotu-hotu nia moris-di’ak, ho objetivu atu hametin seguransa ai-han nasionál, kombate moris-kiak iha área rurál no apoia tranzisaun agrikultura subsisténsia ba produsaun komersiál produtu agríkola, pekuária, peska no floresta, hanesan prioridade ba promosaun sustentabilidade ambientál no konservasaun rekursu naturál Timor-Leste.
Sekretária Estadu Kooperativa inklui órgaun no servisu lubun ne’ebé apoia instituisaun ne’e bainhira ezerse ninia kompeténsia sira hodi responsabiliza ba promosaun no fortalesimentu setór ekonomia sosiál liuhosi hakle’an kooperasaun entre Estadu no organizasaun sira ne’ebé integra setór kooperativu, ho objetivu atu estimula sira-nia poténsia ba serbisu dezenvolvimentu sósiu ekonómiku nasaun.
Tanba ne’e, haree ba importánsia hodi dezenvolve planu estratéjiku ida atu promove, organiza, investe iha formasaun rekursu umanu, kapasitasaun institusionál, apoia no hasa’e atividade produsaun produtu kooperativu iha área rurál nu’udar baze ekonomia nasaun, nune’e Sekretaria Estadu Kooperativa hakarak fó ba estrutura funsionál ne’ebé hetan meiu ne’ebé permite atu aumenta efikásia, efisiénsia no kualidade servisus ne’ebé tuir lei nu’udar responsabilidade atu nune’e promove partisipasaun iha dezenvolvimentu ekonómiku no konsolida modelu kooperativa produsaun.
Orgánika Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu nu’udar departamentu governamentál ne’ebé ho nia misaun atu tulun Ministru Koordenadór Asuntu Ekonómiku iha kriasaun, implementasaun no supervizaun ba polítika ne’ebé define no aprova ona hosi Konsellu Ministru ba área traballu, formasaun profisionál no empregu.
Sekretária Estadu ne’e kompromete ona iha definisaun polítika traballu, formasaun profisionál no empregu iha implementasaun estratéjia nasionál empregu no ezekusaun planu edukasaun no formasaun téknika no profisionál (TVET, sigla inglés).
Instituisaun Estadu ne’e mosu ho objetivu atu hadi’a kompeténsia Mão de obra hodi fasilita mobilidade no asesu ba oportunidade serbisu, formasaun no estájiu profisionál sira, apoia dezenvolvimentu ekonómiku nasionál nu’udar nasaun ida ne’ebé joven. Tanba ne’e, estrutura Sekretária Estadu Formasaun Profisionál no Empregu nian hakarak efisiénte no efikásia ho objetivu fornese formasaun profisionál ne’ebé kualifikada no kualidade inklui kria kampu traballu.
Polítika kriasaun empregu no melloria kualidade formasaun profisionál nu’udar prioridade IX Governu Konstitusionál, ho objetivu atu kontribui ba redusaun taxa dezempregu, redusaun ba taxa moris-kiak ho mínimu sai 10%, nomós kondisaun ba inkluzaun, moris-di’ak no dignidade ne’ebé boot tebes iha sosiedade.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editora : Julia Chatarina