iklan

EKONOMIA, HEADLINE

MCI enkoraja joven emprezariál kontinua kontribui dezenvolvimentu ekonómiku 

MCI enkoraja joven emprezariál kontinua kontribui dezenvolvimentu ekonómiku 

DILI, 04 abríl 2024 (TATOLI) – Ministru Komérsiu Indústria (MCI), Nino Pereira, enkoraja joven emprezáriu sira atu kontinua hakat ba oin hodi dezenvolve ekonomia Timor-Leste.

“Governu komprometidu nafatin atu bele enkoraja setór privadu sira, joven emprezáriu sira atu kontinua hakat ba oin hodi dezenvolve ita-nia ekonomia, atu kore povu husi kiak no mukit ho asaun konkreta sira ne’ebé mak ita boot sira hatudu ona. Tanba ita ko’alia dezenvolvimentu ekonomia, buat boot hodi diversifika ita-nia ekonomia, krisaun empregu liuhosi realidade ne’ebé mak ita boot sira hanesan setór privadu sira kontribui ona”, Nino Pereira informa bainhira vizita ba Empreza Sales Luis Lda, ne’ebé prodús tua, iha Bidau Lesidere, ohin.

Nino dehan, ho inisativa timoroan sira-nian bele redús ona dezempregu iha TL no diversifika ona ekonomia atravéz husi produsaun tua ho indústria kiik sira no transforma produtu agrikultura sira hodi hatudu katak timoroan mós bele prodús ona iha rai-laran.

Iha fatin hanesan, Vise Diretór Empreza Sales Luis Lda, Noel da Costa Sales Luis, agradese ba Ministru Komérsiu Indústria ne’ebé mak ho inisiativa vizita fatin ne’e hodi haree produsaun sira ne’ebé mak empreza sira halo.

“Ami agradese ba MCI ne’ebé mai vizita ami-nia fatin hodi haree direta ami-nia produsaun sira hanesan tua ne’ebé ami prodús iha ne’e, oinsá Governu bele suporta ami hodi kria kondisaun di’ak atu ba futuru bele kria rasik tua iha ita-nia rain ho di’ak”, Noel afirma.

Nia hateten, antes atu hahú produsaun ba tua, iha 2019 empreza halo uluk Hand Sanitizer tanba momentu ne’ebá iha situasuan Covid-19, Governu no NGO husu hodi dezinfekta ba sasan sira.

“Ami hahú ami-nia produsaun dahuluk ne’e iha 2019 liuhosi Hand Sanitizer tanba momentu ne’eba ita tama iha situasaun covid-19, entaun ita-nia Governu no NGO barak mak presiza ida-ne’e, tanba sira atu dezinfekta ba sasan sira. Entaun momentu ne’eba liu tiha covid-19 sasan sira ne’e ladún folin, ami komesa halo fali ami-nia deterjente ba fase bikan no fase ropa nian, entaun ho momentu ne’eba Governu hahú fahe sesta bázika no Governu husu ami-nia produtu, entaun ami halo kuantidade barak hodi fornese ba Governu hodi fahe ba povu sira iha TL”, nia relata.

Nia informa, Governu kontratu hotu kona-ba deterjente, empreza iha hanoin ida katak tenke halo produsaun mós ba tua, tanba iha fasilidade ne’ebé mak natoon atu bele koko hanoin hodi prodús tua.

“Ami hanoin katak presiza prodús tua capirina, sangria no koronel, entaun ami hahú prosesa tua  liuhosi matéria prima sira hanesan, Limaun, tomate no masin-midar hafoin tau ba mákina fermentasaun hodi konserva to’o loron 14 hodi sai fila-fali ba 15% hafoin tau ba mákina destilasaun hodi regula, depois ida-ne’e pasa ba nia embalajen hodi distribui ba kioske no loja sira iha Dili laran”, nia dehan.

Empreza iha planu atu ba oin prodús mós sigaru no serveza, maibé sira husu Governu hodi apoiu fatin no finanseiru atu bele kompete ho produtu internasionál sira.

“Ba futuru ami halo fali ami-nia produtu sigaru ho serveza maibé ami husu apoiu ba Governu atu presiza fó fatin no finanseiru atu ita bele kompete ho produtu internasionál sira”, nia hatutan.

Nia haktuir, mákina sira ne’ebé prodús tua ne’e iha tolu no halo produsaun ba tua iha loron ida hamutuk 400 dos.

“Difikuldade ne’ebé ami hasoru mak máteria prima sira ne’e, dalaruma laiha, ami enkomenda sasan husi rai liur mak mai, maibé balun ne’ebé ami hetan iha rai laran ami bele uza halo produsaun ba tua”, nia esplika.

Empreza ne’e fó ona servisu ba joven foinsa’e 45 ne’ebé maka kontribui ona ba redús númeru dezempregu iha Timor-Leste, diversifika ona ekonomia liuhusi produsaun ho indústria ki’ik sira atu bele transforma produtu agríkola sira ho di’ak.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!