iklan

HEADLINE, LEI

PN aprova pedidu urjénsia ba alterasaun Estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál

PN aprova pedidu urjénsia ba alterasaun Estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál

Deputadu no Deputada sira vota ba pedidu ruma husi Governu, iha sala plenária. Imajen/Tatoli

DILI, 16 abríl 2024 (TATOLI)–Parlamentu Nasionál (PN) liuhusi reuniaun plenária, tersa ne’e, aprova relatóriu no paresér kona-ba pedidu prioridade urjénsia ba diskusaun proposta-lei númeru 7/VI (1a), alterasaun datoluk ba lei númeru 3/2006, 12 abríl, kona-ba Estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál.

“Rezultadu votasaun afavór 44, kontra rua no abstensaun sia, ne’ebé pedidu urjénsia pasa. Ha’u husu respeitu ba komisaun espesializada atu fó segimentu ba lei ne’e,” Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Maria Fernanda Lay, hato’o iha sala plenária PN.

Ho aprovasaun pedidu ne’e, Komisaun F ne’ebé trata asuntu Saúde, Seguransa Sosiál no Igualdade Jéneru iha PN sei trata proposta-lei ne’e ho karatér urjénsia, ne’ebé  sei halo apresiasaun inisiál, audénsia públika hodi kontinua diskusaun iha plenária ho faze jeneralidade no espesialidade.

Enkuantu, Agência Tatoli sita tuir Rejimentu Parlamentu Nasionál (RPN) artigu 97.º (prosesu urjente), husi alínea 1 to’o 4, hateten  ba kualker projetu ka proposta-lei ka rezolusaun  bele uza prosesu urjente.

Notísia relevante : MAKLN halo hela konsultasaun ba alterasaun estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál

No inisiativa ba prosesu urjente kompete ba Deputadu sira, ba bankada parlamentár ka ba Governu, enkuantu pedidu ba urjénsia ne’e haruka ba komisaun kompetente, ne’ebé sei apresia iha prazu oras 24 nia laran, no tenke  elabora paresér fundamentadu no paresér ne’e elabora tiha, plenáriu sei delibera kona-ba urjénsia, no debate.

No RPN artigu 106.º  (Prazu mínimu molok debate iha jeneralidade), projetu ka proposta-lei labele debate iha jeneralidade molok liu prazu loron hitu, sura hahú husi data admisaun, la taka dalan ba buat ne’ebé hakerek iha artigu 97.º.

Antes aprova relatóriu no paresér relativu ba pedidu prioridade urjénsia kona-ba proposta-lei númeru 7/VI(1a), alterasaun datoluk ba lei númeru 3/2006, 12 abríl, Estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál, husi parte komisaun F aprezenta ninia paresér katak,  urjénsia iha tramitasaun prosesuál prinsipalmente relevante atu aselera prosesu verifikasaun no validasaun dadus rejistu kombatente iha tinan 2009, nune’e efetua forma lalais liuhusi aprovasaun proposta-lei ne’e.

Ministru ba Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál, Gil da Costa Monteiro ‘Oan Soro’, fundamenta  razaun Governu aprezenta pedidu urjénsia atu trata lei ne’e tanba presiza altera artigu balun hodi fó dalan ba Governu hala’o ninia serbisu no halo mós alterasaun ba dekretu-lei balun trata kona-ba dadus dadus veteranu rejistadu iha tinan 2009.

Antes ne’e, iha loron 20 marsu 2024, Konsellu Ministru aprova ona projetu proposta-lei ba alterasaun datoluk lei númeru 3/2006, loron 12 abríl, kona-ba Estatutu Kombatente Libertasaun Masionál, ne’ebé aprezenta husi Ministru Gil da Costa.

“Objetivu husi proposta lei ida-ne’e maka atu promove rekoñesimentu ofisiál ba veteranu no kombatente libertasaun nasionál, liuhusi atribui kondekorasaun no aktu rekoñesimentu sira seluk ba ema sira-ne’ebé luta ba país ne’e durante períodu perturbadu luta ba independénsia no soberania nasionál, liuliu hosi tinan 1975 to’o 1978, ne’ebé korresponde ba períodu Baze Apoiu nian,” Vise-Ministru Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa, relata hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu, foin lalalis ne’e.

Aleinde ne’e, diploma ne’e atu korrije lakuna iha lejizlasaun atuál kona-ba atribuisaun pensaun ba família martir libertasaun pátria nomós rezolve problema sira iha implementasaun pensaun pekuniária únika no altera estrutura reprezentativa kombatente libertasaun nasionál nian hodi kontribui ba armonia sosiál no estabilidade polítika nasionál.

Jornalista     : Nelson de Sousa

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!