DILI, 28 novembru 2024 (TATOLI)—Ministru Koordenador Assuntu Polítiku no Seguransa Indonesia, Budi Gunawan, reprezenta Prezidente Repúblika Indonézia, Prabowo Subianto partisipa iha komemorasaun loron proklamasaun independénsia ba da-49 (28 novembru 1975-28 novembru 2024) iha Rejiaun Administrativa Oé-Cusse Ambeno (RAEOA).
“Bemvindu ba reprezentante Repúblika Indonésia, ho kontente tebes fó boas-vinda ba Ministru Koordenador Assuntu Polítiku no Seguransa Indonesia, Budi Gunawan, reprezenta Prezidente Repúblika Indonésza, Prabowo Subianto ho mós ilustre reprezentante Tentara Nasionál Indonézia (TNI), Forsa Armada Indonézia, Jeneral Wiranto no Tenente Jeneral Kiki Syahnakri, ho mós belun sira husi nasaun Indonézia mai hamutuk ho ita,” Prezidente Repúblika (PR), José Ramos Horta, hato’o iha diskursu iha komemorasaun loron proklamasaun independénsia iha kampu Palaban Oé-Cusse, kinta ne’e.
Aleinde ne’e, ba timoroan balun ne’ebé daudaun ne’e moris iha Nusa Tentara Timur (NTT) sai sidadaun Indonézia, ho sira-nia prezensa refleta lazu amizade respeitu mútuo no kooperasaun ne’ebé iha markadu sai forma ezemplár relasaun entre nasaun rua.
Partisipasaun eventu ne’e sai tetamuña elokente maturidade iha relasaun bilaterál, konstrui kona-ba aliserse rekonsiliasaun, diálogu ho vizaun partilla futuru ida armoniozu no promisor.
Konflitu akontese Timor-Leste ho eklosaun funu sívil iha agosu 1975 provoka husi radikalizasaun idiolójika, kria vizaun profunda marka iha Timor-Leste nia istória, diverjénsia irrasionál rezulta trájika entre funu maun-alin, ho lakon vida umana no kanek profunda.
Indonézia la estraña ba realidade ne’e, enfrenta no episódiu violénsia iha momentu diferensa iha ninia istória.
Ohin loron, Timor-Leste ho Indonézia nu’udar nasaun livre no demokrátiku, ho trajetória ezemplár demostra konstrui futuru ida pás no kooperasaun, rekonsiliasaun ne’e nu’udar modelu ida ba mundu, hatudu diferensa bele transforma iha oportunidade diálogu no kolaborasaun.
Aliende ne’e, Xefe Estadu hato’o agradesimenty ba prezensa Chief Minister Governu Sabah, Malázia ninia prezensa, Honorável Datuk Seri Panglima Haji Hajiji Bin Haji Noor iha komemorasaun ne’e.
Prezensa ne’e fortalese lazu amizade no kooperasaun entre TL ho Sabah, subliña kompromisu partilla promove inisiativa ne’ebé impulsiona dezenvolvimentu sustentável, auto-sufisiénsia alimentár no prosperiedade ekonomika ba ita-nia nasaun.
Entertantu, iha ámbitu komemorasaun ne’e partisipa husi Vise Primeiru Ministru ba área ekonomia, Francisco Kalbuady Lay, Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, Prezidente Tribunál Rekursu, Deolindo dos Santos, membru Governu konstituisionál da-sia balun, Deputadu sira, autoridade RAEOA, populasaun RAEOA husi sub-rejionál haat hanesan Pante Makassar, Oesillo, Passabe, Nitibie ho suku 18 no konvidadu sira seluk.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editór : Cancio Ximenes





