DILI, 07 fevereiru 2025 (TATOLI)–Ministru Juventude, Desportu, Arte no Kultura (MJDAK), Nelyo Isaac Sarmento lidera reuniaun ho parseiru permanente Special Olympics Timor-Leste (SOTL), fó atensaun ba preparasaun Regional Games ne’ebé sei realiza iha fulan-agostu 2025 iha munisípiu Manatuto.
Ministru Nelyo Isaac hatutan, importánsia ba atividade Special Olympics Timor-Leste nian, destakandu susesu eventu Regional Games Special Olympics Timor-Leste nian iha munisípiu Ermera iha tinan 2024 liuba.
“Governu sei kontinua fó apoiu ba dezenvolvimentu desportu inkluzivu, haktuir esforsu atu promove partisipasaun igualitária, inkluí jogadór mane no feto iha modalidade diversa hanesan futeból, atletizmu no boxe,” Ministru Nelyo hateten bainhira realiza enkontru SOTL, iha edifisiu MJDAK, Lecidere, ohin.
Vise-Prezidente Special Olympics Timor-Leste, Januário Gomes, hateten Regionál Games ba tinan 2025 sei fó prioridade ba modalidade tolu hanesan, atletizmu, boxe no futeból ba ema na’in-lima (5).
Tuir planu, delegasaun Timor-Leste sei partisipa mós iha Jogu Internasionál Pacífiku ne’ebé sei realiza iha Bandung, Indonézia, iha fulan-novembru 2025, ho modalidade futeból ema na’in-lima (5) nian.
“Reuniaun ne’e foka ba asuntu tékniku no preparasaun organizativa, liuliu koordenasaun kona-ba partisipasaun Munisípiu sira. Planifikasaun inklui Munisípiu Manatutu, Baukau, Vikrkr no Lautein, ne’ebé sei kontribui ba eventu ne’e hodi promove dezafiu saudável no integrasaun ba atleta sira ho espesífiku,” nia hateten.
Sorumutu ne’e mós partisipa husi Diretór Jerál Desportu, Diretór Desportu Federadu, Asesór Tékniku ba Komunikasaun no Relasaun Públika, Xefe Departamentu Alta Kompetisaun no funfionáriu Diresaun Desportu nian.
Istória kona-ba Special Olympic
Special Olympic harii uluk iha tinan 1968 husi Eunice Kennedy Shriver. Programa Olimpíada Espesiál habelar ona iha mundu tomak no fó kbiit ba ema barak ho defisiénsia intelektuál atu sai ema ne’ebé produtivu liután iha sosiedade.
To’o 2009, Olimpíada Espesiál Internasionál rejista ona atleta Olimpíada Espesiál millaun haat (4) ne’ebé namkari iha nasaun 180.-resin
Vizaun: Fó oportunidade ba sidadaun sira ho defisiénsia mentál atu sai ema ne’ebé útil no produtivu no atu hetan aseitasaun no apresiasaun nu’udar parte ida hosi sosiedade liuhosi desportu.
Misaun: Organiza treinamentu no kompetisaun desportu sira tinan tomak ba ema sira ho defisiénsia mentál, hodi fornese oportunidade sira-ne’ebé la’o nafatin atu harii isin saudável, hatudu aten-brani, esperiénsia ksolok no hatudu abilidade no amizade ho sira-nia família, atleta Olimpíada Espesiál sira seluk no komunidade.
Antes ne’e, iha Timor-Leste, Ministériu Solidariedade Sosiál, Sekretária Estadu Juventude no Desportu, Igreja Katólika, Federasaun Atletizmu Timor-Leste, Federasaun Foteból Timor-Leste no Spesiál Olympiku Internasionál (Special Olympic Asia Pacific) organiza kompetisaun desportu ba atleta espesiál olympiku sira ho modalidade kompetisaun nian mak Bocce, Foteból ba ema na’in-lima (5) no atletíku.
Serimónia abertura loke direta husi Prezidente Repúblika, José Ramos Horta, iha 26 outubru 2010, iha Estádiun Munisipál, Díli, Timor-Leste.
Partisipante sira iha eventu ne’e mak, Spesiál Olympiku hosi Indonesia, Spesiál Olympiku hosi Timor- Leste, Spesiál Olympiku hosi Australia, Spesiál Olympiku hosi Nova Zelandia, Spesiál Olympiku husi Malázia, Spesiál Olympiku husi Tailándia, Spesiál Olympiku husi Banglades, Spesiál Olympiku husi Philippines no Spesiál Olympiku husi Singapura.
Jornalista : Hortencio Sanchez
Editór : Cancio Ximenes