iklan

EKONOMIA, HEADLINE

MPIE no CCI-TL diskute projetu husi kontratu públiku no presu iha merkadu

MPIE no CCI-TL diskute projetu husi kontratu públiku no presu iha merkadu

CCI-TL hala'o enkontru alargada ho Ministériu Planeamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE) ho tema "Ho Espíritu Foun no Kolaborasaun Di'ak Ita Bele Alkansa Infraestrutura ho Kualidade no Reziliente", iha salaun Multiuzu GMN, kinta (20/03). Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 20 Marsu 2025 (TATOLI) – Ministériu Planeamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE) no Kámara Komérsiu no Indústria Timor-Leste (CCI-TL, sigla portugés) organiza enkontru ho setór privadu sira atu haree ba kestaun kona-ba infraestrutura, liuliu ba obra husi kontratu públiku husi projetu Governu nian.

Iha diskusaun ne’e, setór privadu sira husu Governu liuliu Ajénsia Dezenvolvimentu Nasionál (ADN) no Komisaun Nasionál Aprovizionamentu (CNA, iha portugés) tenke tau importánsia ba setór privadu sira ne’ebé durante ne’e kompete mós ba iha projetu Governu nian, liuliu liga ba infraestrutura nian.

CCI-TL hala’o enkontru alargada ho Ministériu Planeamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE) ho tema “Ho Espíritu Foun no Kolaborasaun Di’ak Ita Bele Alkansa Infraestrutura ho Kualidade no Reziliente”, iha salaun Multiuzu GMN, kinta (20/03). Imajen Tatoli/Francisco Sony

Emprezária Clarisa Lay husu ba ADN katak projetu konstrusaun sivíl sira ne’ebé baibain Governu loke labele fó fiar de’it ba empreza internasionál sira, maibé fó fiar mós ba timoroan, tanba sira mós iha ekipamentu kompletu atu halo obra sira.

“Labele fó oportunidade ba empreza sira husi rai-li’ur, mai manán osan ba investe fali iha rai-li’ur, maibé fó fiar ba ami setór privadu timoroan kaer projetu sira ne’e”, Clarisa Lay hateten iha ámbitu enkontru alargada ho tema “Ho Espíritu Foun no Kolaborasaun Di’ak Ita Bele Alkansa Infraestrutura ho Kualidade no Reziliente”, iha Bebora, ohin.

Iha fatin hanesan, emprezária Ana da Costa Lobo afirma katak preokupasaun empreza sira durante ne’e mak kona-ba presu unitáriu, tanba dalabarak fó impaktu mós ba sira.

Tanba ne’e nia husu ba ADN tau presu unitáriu hanesan ho Ministériu Obra Públika (MOP) nian. “La’e presu ne’e kada loron sa’e hela de’it, ezemplu husi obra públika ne’ebé ami tuir konkursu públiku nia presu iha ne’ebá ADN tau $7, entaun ami kompañia hatún $6. Dalaruma husi obra públika nian tau fali $6 maka ami tau fali $5. Ida-ne’e ami kompañia mak sai vítima”, nia lamenta.

Tuir nia, durante ne’e empreza sira tuir konkursu públiku iha MOP la hanesan ho ADN. “Será ke presu ba sasán iha rai-laran ne’e ida de’it. Ha’u husu ba MOP ho ADN ne’ebé serbisu iha konstrusaun nian, se bele serbisu hamutuk ho instituisaun sira ne’ebé serbisu haree liu ba presu standar, tanba dalabarak ne’e ita-nia merkadoria halimar liu presu”, nia kestiona.

Hodi fó ezemplu katak bainhira MOP ho ADN tau presu la hanesan no to’o tempu ida mak stock simentu hotu no empreza ida de’it mak fa’an maka presu saka ida $6 bele hasa’e to’o $7. “Ida-ne’e impaktu ba kompañia, tanba iha presu unitáriu ne’e kompañia tau $6”.

Hatán ba preokupasaun husi setór privadu sira, Diretór-Ezekutivu ADN, Rui Lorenço da Costa, hateten diálogu entre Governu ho setór privadu ne’e ne’e di’ak tebes, tanba liga ho implementasaun projetu, tanba durante ne’e iha reklamasaun balun husi setór privadu kona-ba atribuisaun presu ba projetu sira.

Nia salienta katak durante ne’e empreza balun prekupa kona-ba orsamentu iha konkursu públiku nian iha Ministériu Obra Públika no ADN diferente.

“Atu hateten katak ADN nia knaar fahe ba rua, atribui presu no atribuisaun presu korresponde mós ho volume ezekusaun. Agora, volume ezekusaun la to’o pasiénsia, osan tenke cut, dalaruma simentu ida nia mistura ida, tau 20Mpa imi hatún fali ba 10Mpa. Situasaun ida-ne’e mak dalabarak akontese halo ita boot sira susar duni”, nia esplika.

Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE), Gastão de Sousa. Imajen Tatoli/Francisco Sony

Iha fatin hanesan Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku, Gastão de Sousa, hateten CCI-TL no MPIE hola inisiativa hodi halo enkontru alargadu hodi ko’alia kona-ba presu unitáriu ba projetu sira no regra aprovizionamentu.

“Ohin ha’u mai ho CNA no ADN esplika ba setór privadu timoroan sira kona-ba presu unitáriu no prosesu aprovizinamentu. Regulamentu saida mak aplika atu setór privadu mós bele hatene no prepara aan hodi kompete iha konkursu sira ne’ebé la’o”, nia dehan.

Aleinde ne’e presiza rona mós setór privadu sira, nune’e buka solusaun saida mak di’ak, tanba tuir Governu nia programa, setór privadu hanesan parseiru dezenvolvimentu.

Prezidente CCI-TL, Jorge Serrano. Foto Tatoli/Francisco Sony

Iha sorin seluk, Prezidente CCI-TL, Jorge Serrano, hateten enkontru ne’e realiza atu haree preokupasaun barak husi emprezáriu sira iha konstrusaun sivíl, enfrenta problema kona-ba presu iha merkadu.

Nune’e liuhusi enkontru ne’e presiza atualiza presu sira, tanba presu ne’ebé eziste ne’e 2015 nian. “Haree ba problema merkadu, inflasaun sasán sa’e, entaun presiza haree fali presu materiál, nomós prosedimentu konkursu sira iha CNA”.

Tuir nia, diskusaun ne’e importante, tanba haree ba ezekuzaun obra sira kualidade no balun la kualidade tanba impaktu mai husi presu sira.

CCI-TL iha mandatu ida-ne’e hakarak iha kolaborasaun di’ak ho Governu no tékniku sira hodi hadi’a tiha kualidade, liuliu kona-ba infraestrutura husi kontratu públiku.

Nia haktuir katak haree ba projetu sira ne’ebé durante ne’e ka’er husi emprezáriu sira, obra balun paradu, tanba iha kestaun seluk hanesan emprezáriu mak laiha vontade di’ak no balun tanba kauza husi mudansa klimátika.

Jornalista: Arminda Fonseca

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!