iklan

HEADLINE, SAÚDE

MS-UNFPA diskute atu hamenus morbilidade no mortalidade inan no perinatál iha TL

MS-UNFPA diskute atu hamenus morbilidade no mortalidade inan no perinatál iha TL

Ministériu Saúde no UNFPA inklui parseriu sira hala'o enkontru koordenasaun kona-ba implementasaun Sentru Kuidadus Emerjénsia 20 iha Munisípiu 12 ho orsamentu apoiu husi Governu Japaun liuhosi UNFPA, iha salaun UN Kaikoli Díli, tersa (01/07). Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 01 Jullu 2025 (TATOLI)–Ministériu Saúde hamutuk  ho Fundu Nasaun Unida ba Populasaun (UNFPA-sigla ingleza) no apoiu finanseiru jenerozu husi Governu Japaun, tersa ne’e, diskute kona-ba komité diretivu ba projetu  hamenus morbilidade no mortalidade inan no perinatál liuhosi hametin obstétria emerjénsia no servisu kuidadu ba bebé foin moris iha Timor-Leste (TL).

“Agradese ba Governu Japaun ba nia apoiu finansiamentu ne’ebé jenerozu, ba UNFPA no ba parte interesada hotu-hotu iha-ne’e hanesan autoridade nasionál no munisípiu sira, liña ministériu sira, sosiedade sivíl no parseiru dezenvolvimentu sira, ne’ebé kumprimitidu atu avansa saúde no dignidade feto no labarik-feto sira-nian iha ita-nia nasaun tomak,” Vise-Ministru Saúde ba Asuntu Fortalesimentu Instituisionál Saúde, José Magno dehan iha nia diskursu iha Kampaun ONU, Kaikoli, tersa ne’e.

Nia afirma, Timor-Leste halo ona progresu, maibé mortalidade materna no perinatál sai nafatin dezafiu urjente. Projetu ida-ne’e la’ós de’it intervensaun, más ida-ne’e prioridade nasionál ida. Aliña ho Governu nia Planu Dezenvolvimentu Estratéjia Saúde 2022-2030, no objetivu sira Dezenvolvimentu Sustentável nian.

“Ita-nia mandatu Koletivu iha tinan tolu oin-mai, ami sei hadi’a sentru saúde sira hodi fó kuidadu emerjénsia obstétriku no bebé foin moris ne’ebé salva-vida. Ekipa traballadór saúde sira ho abilidade ba servisu saúde seksuál no reprodutiva ne’ebé abranjente. Hakbiit komunidade liuhusi mudansa sosiál no hahalok. Integra servisu krítiku sira husi apoiu ba violénsia bazeia ba jéneru ba planeamentu familiár no kuidadu ba HIV hodi tau sobrevivente no feto vulneravel sira iha sentru husi ita-nia esforsu sira,” nia relata.

Iha fatin hanesan, Reprezentante UNFPA ba Timor-Leste, Navchaa Suren, hateten enkontru altu nivel ne’e  atu halibur ofisiál superiór sira hosi Ministériu Saúde, reprezentante sira hosi Embaixada Japaun nian, parseiru implementadór sira no parte interesada prinsipál sira hodi fornese supervizaun estratéjika no orientasaun hodi asegura prestasaun projetu nian ne’ebé efetivu.

“Inisiativa transformativa ida-ne’e, ne’ebé finansia hosi Governu Japaun nian hakarak atu hamenus ho signifikativu mate, inan no bebé foin moris nian liuhosi hasa’e kualidade no asesibilidade hosi servisu sira Kuidadu Emerjénsia Obstétriku no Bebé Foin Moris nian iha sentru EmONC 20 iha munisípiu 12 hosi munisípiu 13 iha TL. Projetu ne’e reprezenta pasu boot ida bá-oin iha viajen Timor-Leste nian ba asesu universál ba servisu kuidadu saúde inan no labarik ho kualidade,” Navchaa Suren esplika.

Nia haktuir, projetu ne’ebé finansia husi Japaun ne’e oferese avansu boot ida no oportunidade atu fó impaktu profundu ba saúde públika. Sei foka ba hadi’a rezultadu saúde inan no labarik no avansa koñesimentu no atitude jerál saúde públika ba komunidade rurál iha munisípiu 12.

“UNFPA sente orgullu atu sai parseiru pivotál iha inisiativa salva-vida ida-ne’e, ami iha konfiansa katak liuhusi serbisu hamutuk, ami bele redús inan no serbisu hamutuk morbilidade no mortalidade perinatál liuhusi hametin sentru EmONC iha Timor-Leste no halo diferensa ne’ebé dura iha inan no sira-nia bebé nia moris,” nia afirma.

Entretantu, Embaixadór Japaun mai Timor – Leste Tetsuya Kimura hateten dezde tinan kotuk Governu no povu Japaun fó apoiu ba projetu hadi’a fasilidade ba kuidadu emerjénsia bázika obstetrísia no bebé foin moris iha Sentru Saúde Komunitária, ne’ebé implementa husi UNFP.

“ Liuhusi subsídiu millaun $7.5, ami hakarak hadi’a saúde inan no kosok-oan foin moris iha Timor-Leste liuhosi konstrusaun ka renova sentru saúde komunitária hamutuk 20, fornese ekipamentu médiku no hasa’e abilidade traballadór kuidadu saúde sira-nian. Projetu ne’e ho objetivu atu kria ambiente ida ne’ebé seguru liu ba partu no kuidadu perinatál ne’ebé kontribui maka’as ba hadi’a saúde inan no labarik iha nasaun ne’e,’ Embaixadór  hateten.

Nia hatutan katak komité diretiva ida-ne’e hala’o papél sentrál ida iha susesu projetu nian. Enkuantu, dezafiu sira bele mosu bainhira projetu ne’e la’o, maibé sei rezolve ho matenek no esperiénsia koletiva.

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!