iklan

SAÚDE

MS-UNFPA disemina informasaun oinsá kombate mortaliade inan iha TL

MS-UNFPA disemina informasaun oinsá kombate mortaliade inan iha TL

Inan isin rua sira halo konsulta no tratamentu saúde iha Sentru Saúde Komoro Dili. Foto TATOLI/António Daciparu

DILI, 18 Novembru 2025 (TATOLI)—Ministériu Saúde (MS) hamutuk ho Fundu Populasaun Nasaun Unida (UNFPA-sigla portugés) realiza semináriu nasionál hodi disemina informasaun ba komunidade oinsá kombate mortalidade inan iha Timor-Leste.

“Ita hatene katak Timor-Leste halo ona progresu ne’ebé signifikativu hodi hadi’a saúde seksuál no reprodutiva, inklui saúde inan nian. Maske nune’e, taxa mortalidade inan nian mantein nafatin ho númeru 195 bainhira partu.  Númeru ida ne’e aas tebes, kada inan nia mate la’ós de’it lakon trájiku ba feto ida-nia vida, maibé mós lakon boot ba nia família, komunidade no dezenvolvimentu nasaun nian,” Reprezentante UNFPA iha Timor-Leste, Navchaa Suren, hateten ba jornalista sira iha Hotel Timor, ohin.

Nia dehan, atu kombate mortalidade inan, parseiru dezenvolvimentu sira kontinua apoia Governu Timor-Leste hodi hasa’e kualidade servisu iha unidade saúde hotu-hotu.

Evidénsia ne’ebé disponivel hatudu katak kuaze metade husi partu hotu iha Timor-Leste akontese maiória iha de’it uma ho 52% husi feto sira kontinua hasoru barreira hodi asesu ba servisu sira saúde materna nian ne’ebé esensiál.

“Ami hatene katak distánsia ba unidade saúde sira, disponibilidade transporte nian no falta informasaun ka koñesementu hanesan barreira balun hodi asesu ba kuidadu saúde nian. Aleinde norma sosiál, kulturál no jéneru nian, nomós dinámika podér nian iha família laran, influensia feto sira-nia abilidade hodi buka kuidadu,” nia hateten.

Ho nune’e, rezultadu peskiza no rekomendasaun sirafornese evidénsia ne’ebé iha valór atu orienta intervensaun komportamentál sira-ne’ebé promove motivasaun, konfiansa no influénsia sosiál pozitivu ba feto sira atu buka kuidadu saúde, sei ajuda promove kuidadu saúde.

Diretór Jerál Polítika Saúde, Planeamentu, Kooperasaun no Dezenvolvimentu iha Ministériu Saúde, Florindo Gonzaga, hateten mantein kompromisu tomak hodi hadi’a saúde inan nian, hametin kuidadu saúde primáriu no apoia aprosimasaun komunitária salva moris.

“Mai ita uza sesaun ohin hanesan oportunidade ida atu muda husi análiza evidénsia ba asaun koordenada no asegura katak ita-nia esforsu hamutuk hamosu mudansa signifikativu ba inan sira, família no komunidade sira iha nasaun tomak,” nia hateten.

Tanba ne’e, nia hato’o agradesementu ba parseiru Departamentu Negósiu Estranjeiru no Komérsiu Austrália nian ba apoiu finansiamentu no parseria téknika entre UNFPA no Universidade Tasmánia, ne’ebé halo serbisu importante ida-ne’e sai posivel.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!