iklan

JUSTISA, HEADLINE

Kazu Zizelma, Defeza Arguidu MCdC hatama rekursu estraordináriu kontesta TR nia desizaun

Kazu Zizelma, Defeza Arguidu MCdC hatama rekursu estraordináriu kontesta TR nia desizaun

Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Dili. Imajen TATOLI/António Daciparu

DILI, 30 Abríl 2026 (TATOLI)Defeza husi Arguidu MCdC, Advogadu Privadu, Américo Martins, hato’o ona rekursu estraordináriu iha loron 10 Abríl 2026 hodi kontesta Tribunál Rekursu (TR) nia desizaun ne’ebé hasai akordaun hodi aplika pena prizaun tinan-haat fulan-neen ba nia kliente.

“Rekursu ne’e ha’u hatama antes ona maibé simu notifikasaun iha loron 01 to’o 10 Abríl 2026,” Américo Martins hato’o ba Ajénsia TATOLI iha Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Dili (TJPID), Kaikoli, Kinta ne’e.

Notísia relevante : Kazu Zizelma, TR deside aplika pena prizaun tinan-haat fulan-neen ba arguidu

Nia dehan, TR nia desizaun ne’e seidauk tránzitu ein-julgadu, tanba ne’e presiza haree fali TJPID nia desizaun, prevalénsia ka lae.

Advogadu ne’e konsidera, desizaun hanesan ne’e presiza rejista no haree didi’ak tanba justisa ne’e admite realidade, tanba kazu Zizelma ne’e pur asidente, ne’ebé asidente niglijente ho groseriu no kazu ne’e lahó ema-nia intensaun.

“Tribunál Rekursu bazeia ba de’it deklarasaun família nia, la’ós bazeia ba faktus foun ruma,” nia akresenta.

Américo esplika liután, TR nia desizaun bazeia ba analiza jurídika ne’ebé bele nota katak sira-nia intensaun ne’e liuliu ba espresaun vítima sira-nian.

“Vítima sira mai ho espresaun maka’as liu. Buat ne’e ita haree Tribunál, depois Ministériu Públiku ninian rekursu primeiru ba Tribunál haruka mai haree julgamentu, depois julgamentu Tribunál Instánsia Dili nia desizaun mantein ho interiór no mai Ministériu Públiku nafatin rekursu. Entaun Tribunál Rekursu kaer fali rekursu ne’e sai fali hanesan faktu desezivu, katak tuir loloos ne’e asaun ne’ebé arguidu halo ne’e krime no ida-ne’e tuir loloos labele pena multa de’it maibé pena prizaun,” nia katak.

Nia dehan, tuir TR nia desizaun sai ona argidu bá komarka, maibé ba kazu ne’e rasik arguidu kolabora tebes ho vítima nia família, maibé vítima nia família la kolabora ho arguidu nia familia.

“Família husi arguidu prontu kolabora, soke família vítima la simu, gara-gara família vítima la simu ne’e mak desizaun Tribunál Rekursu tenke afavór ba vítima. Ida-ne’e mak ita haree laiha balansu ba justisa,” Advogadu katak.

Nune’e, Américo konsidera pena ne’ebé TR fó ba arguidu ne’e la justu.

“Ita sura fali pena ne’e la adil liu, tanba Tribunál Primeira Instánsia Dili hasai desizaun ona ba aplikasaun pena ba kazu ne’e mak pena multa, no pena aternativa ba kazu ne’e mak suspensaun tinan haat,” nia katak.

Arguidu antes ne’e kumpre ona TJPID nia desizaun kona-ba indenizasaun ba família ho montante osan $5.000, maibé vítima nia família la simu.

Jornalista     : Natalino Costa

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!