iklan

NASIONÁL, DILI, Uncategorized

Xanana Gusmão hato’o sentidu kondelénsia ba falesimentu Saudozu Francisco Guterres Lú Olo

Xanana Gusmão hato’o sentidu kondelénsia ba falesimentu Saudozu Francisco Guterres Lú Olo

Imajen/Espesiál.

DILI, 25 Juñu 2026 (TATOLI)-Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, lhato’o sentidu kondelénsia ba falesimentu Saudozu Líder Nasionál no Antigu Preziente Repúblika,  Francisco Guterres Lú Olo.

Notísia Relevante: PM Xanana orienta Assanami haloot Lú Olo ho dignu

Sentidu kondelénsia ne’e Primeiru-Ministru tatoli liuhusi karta ofisiál ida, ho sentidu ida katak maske nia la marka prezensa durante serimónia fúnebre eis titulár Francisco Guterres Lú Olo nian tanba hala’o hela vizita traballu iha nasaun estranjeiru maibé Xanana nafatin lembra no la haluha saudozu nia kontribuisaun luta ba rai ida-ne’e.

Iha karta nia tenik nune’e, lori Gabinete Primeiru-Ministru nia naran hakarak manifesta aprofunda kondelénsia ba eis Prezidente Repúblika Francisco Guterres “Lú-Olo” nia mate (falesidu).

“Ami nafatin rekorda it- boot nia kontribuisaun iha luta independénsia nasionál no iha konsolidasaun insituisaun demokrátiku ba Estadu,” refere Xefe Governu hakerek iha karta ofisiál ne’e.

Nune’e mós, Xanaan Gusmão, hato’o sentidu kondelénsia aprofunda ba família matebian husi Francisco Guterres Lú Olo nian.

Saudozu Lú Olo

Lú Olo nia istória iha rezistensia hahú husi nia militansia iha partidu FRETILIN dezde 1974 no nia fó nia aan tomak ba luta ba libertasaun nasionál, luta ba ukun rasik aan, hodi dedika an luta ba povu ida-nia direitu ba utodeterminasaun iha ai-laran durante tinan 24 nia laran.

Iha 1974 kedan, nia adere ba ASDT tanba nia haree katak partidu ida-ne’e nia defeza ba independénsia toáal Timor-Leste nian, mudansas ba vida sosiál, ekonómika no polítika povu Maubere nian liuhusi reforma estruturál ne’ebé mosu iha tempu kolonializmu nian, mak dalan atu liberta nasaun no liberta povu. Nia hetan mós orientasaun maka’as husi Padre Salesiano balun ne’ebé hanorin nia kona-ba konsiénsia no moralidade atu luta ba nia povu no patria (nasaun).

Iha 1975, nia adere an ba FRETILIN nu’udar militante ida, Bainhira Indonézia invade Timor-Leste iha 07 Dezembru 1975, nia mós sae foho no halai ba ai-laran hamutuk ho povu no ho lideransa Comite Central FRETILIN (CCF) nian. Nia tama hamutuk pelutaun ida FALINTIL nian ne’ebé Komandadu husi Komandante Lino Olkasa, no hahú nia moris nu’udar funu-na’in ba liberta Povo no Patria Maubere.

Iha Juñu 1976, nia hetan nomeasaun nu’udar Vice Secretáriu Ossú nian, Distritu Viqueque, no iha tinan hanesan nia substitui fali Sekretáriu Zona no hafoin ida-ne’e hetan kapturasaun husi forsa Indonézia nian.

Depois reuniaun dahuluk CCF nian iha 1976, Lú Olo hetan nomeasaun nu’udar Vise Sekretáriu rejiaun Leste nian, no tanba ne’e nia hahú iha ligasaun direta ho Komandu da Luta nian.

Iha 1977/78, nia hetan nomeasaun nu’udar Commissariu Sector Ponta Leste nian. Iha tinan 1978 atu remata, inimigu konsege harahun base apoiu nian no konsege hahú kontrola populasaun sira maka’as liu ona. Tinan tolu, tuir inimigo harahun base de apoiu, hamosu tempoususar tebes ba sira-ne’ebé sei iha foho, no obriga faze foun ida hala’o funu guerilha nian, no joven Lú Olo mós hili atu hala’o funu gerilla ida-nee, tanba nia, hili tiha ona atu kumpre ho obrigasaun, PATRIA KA MATE.

Iha tinan 1981, rezisténsia armada FRETILIN nian hetan reestrurasaun iha foho husi líder sira-ne’ebé moris hela hanesan Komandante Kay Rala Xanana Gusmão, Komandante Mau Hunu no Komandante Basuka, ne’ebé tuir mai mate iha kombate.

Iha tinan 1982, Lú Olo hetan nomeasaun nu’udar Adjuntu iha rejiaun Leste, nomós halo parte Comando Terseira Companhia Guerilha nian, nu’udar responsável politiku.

Iha 1984, nia hetan nomeasaun nu’udar Commissariu Politiku. Iha 1987 nia asume kna’ar ne’e hamutuk ho funsaun ezekutivu bainhira nia hetan transferénsia ba Regiaun Cruzeiros, “composto husi Distritu Manufahi, Manatuto Oeste, Aileu no parte Orientál Díli nian.”

Iha 1987, Comandante em Chefe Xanana Gusmão, deside sai husi FRETILIN no harii CNRM (Conselho Nacional Resistensia Maubere), nu’udar estratéjia foun ba luta. Comando politiku FRETILIN nian integra ba Commissaun Directiva FRETILIN (CDF), ne’ebé parte integrante ba Rezisténsia Armada, ne’ebé Ma Hunu mak Sekretáriu, no Mau Hudo, Konis Santana no Lú Olo mak Vice Sekretáriu.

Bainhira Mau Hudo hetan kapturasaun husi inimigu sira iha 1991, no tuir mai kaptura Xanana Gusmão iha 1992, no Ma Hunu entrega aan iha 1993, Konis Santana mak sai Sekretáriu CDF no mós Comando da Luta, no Lú Olo asume kargu Vice Sekretáriu CDF nian. Bainhira Komandante Konis Santana mate iha 1998, Lú Olo asume kargu nu’udar Sekretáriu CDF nian no kaer funsaun politiku iha Resssténsiaa Armada.

Tuir Lú-Olo nia proposta, FRETILIN realiza konferéncia extraordinária iha Sydney, Austrália, hodi reorganiza Diresaun Central FRETILIN nian. Nune’e, Conselho Presidencial FRETILIN nian harii no substitui CDF, ho Lú Olo nu’udar Koordenador Jerál Conselho Presidencial FRETILIN nian ba Resistência Armada, no Mari Alkatiri nu’udar primeiru Vice Coordenador iha Frente Diplomática, Ma Hunu nu’udar Segundo Vice Coordenador iha Frente Clandestina no Mau Hudo nu’udar Secretáriu Secretariado Político Permanente FRETILIN nian iha Frente Clandestina.

Bainhira CNRT harii, Lú Olo sai mós sai membru Conselho Político Nacional CNRT nian (CPN/CNRT), Secretario Frente Política Interna (FPI), membro Conselho Político Militar iha Resistência Armada, no Coordenador Geral Conselho Presidencial FRETILIN nian.

Iha 26 Novembro 2000, Lú Olo entrega nia kilat M-15 no munisoens tomak ba komando FALINTIL nian, no nia fila ba Díli hodi hala’o Conferencia Nacional Quadros FRETILIN nian atu reorganiza estrutura baze FRETILIN nian ne’ebé harahun iha funu laran, no prepara atu ba Congresso FRETILIN nian iha 2001.

Congresso FRETILIN iha 2001 elege Lú Olo nu’udar Presidente CCF, hanesan mós iha Congresso FRETILIN ba daruak iha 2006.

Iha eleisaun Legislativa iha 30 Agostu 2001, Lú Olo lidera FRETILIN ba Vitória boot hodi manán asentu barak liu hotu atu compõe Assembleia Constituinte.

Iha Abril 2007, Lú Olo nu’udar kandidatu ba Presidente Repúblika no manán votu boot-liu kandidato sira seluk iha primeira ronda maibé lakon iha segunda ronda.

Iha 2012, kontinua kandidata an ba Prezidente Repúblika no to’o ikus nia manán iha primeiru ronda maibé lakon iha segundo rondeatanba konspirasaun.

Iha 2017, Lú Olo kandidata an fali ba Prezidente República no eleitu husi maioria povu hodi asumiekna’ar nu’udar Prezidente Repúblika períodu 2017-2022.

Hamutuk ho Secretário-Geral Partido FRETILIN Dr. Mari Alkatiri, sira rekoñesidu nu’udar forsa konstrutiva no pozitiva ne’ebé konsege lidera FRETILIN hodi halo oposição de facto tuir prinsípiu sira demokrátiku, tuir Constituição no lei no rejeita totalmente violênsia nu’udar dalan hodi halo opozisaun. Husi ne’e, Avó Lú Olo hanorin ita atu moris ho FRETILIN, mate mós ho FRETILIN. Isin FRETILIN, Raan FRETILIN no klamar mós FRETILIN. Ba avó-Lú, FRETILIN sem reserva!

Notísia Relevante: PN aprova votu pezár ba saudozu Francisco Guterres Lú Olo

Jornalista : Alexandra da Costa

Esditór      : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!