DILI, 04 marsu 2020 (TATOLI) – Governu Timor-Leste fó apoia tomak ba projetu Pelican Paradise, ne’ebé hahú lansa ofisiál iha loron 28 fevereiru ba konstrusaun faze dahuluk ba apartementu, otél no rezidénsia hamutuk unidade 287 ho nível fitun-lima, ho kustu orsamentu millaun $100 iha área entre Tasi-Tolu no Tibar.
Ministru Koordenador Asuntu Ekonómiku interinu, Fidelis Manuel Leite Magalhães, informa proposta investimentu ne’e hahú fali iha 2018 ne’ebé hahú forma VIII Governu, ho esforsu maka’as hodi elabora akordu invetimentu.
“Ita hatene no apoiu projetu Pelican Paradise, hodi hahú halo ninia obra investimentu iha slot dahuluk entre iha Tasi-tolu no tibar, hafoin sira seluk sei avansa bainhira ita kompleta akordu investimentu liuliu rezolve ba okupamente sira”, tenik Ministru Fidelis ne’e iha Palásiu Governu, kuarta ne’e.
Notísia Relevante: Pelican Paradise Hahú Investimentu Faze Dahuluk Konstrui Otél iha Tasi-Tolu
Governante ne’e dehan, tuir proposta investimentu ne’e katak Goveru Timor-Leste maka sai responsável atu rezolve okupante sira ne’ebé iha rai-mamuk ka livre ona, hafoin Pelican Paradise bele hahú obra hodi hein faze tuir mai.
Maski nune’e, atuál Ministru Reforma Lejislativa no Asuntu Parlamentár ne’e rekoñese, atu kontinua faze tuir mai sei presiza rezolve kestaun balun ho populasaun ne’ebé maka hela iha área besik projetu Pelican Paradise.
“Presiza konvese ita-nia populasaun sira hodi sira muda ka lori sira ba fatin seluk maka foin hahú obra faze daruak”, Fidelis akresenta.
Investimentu dahuluk ne’e empreza presiza traballadór timoroan na’in-300, tanba projetu faze dahuluk ne’e ho estimasaun sei finaliza durante tinan tolu nia-laran.
Projetu ne’e sei resposabiliza husi Pelican Paradise, ne’ebé sei halo obra iha rai ektare 16, enkuantu konstrusaun faze dahuluk ne’e rasik sei finaliza iha 2024.
Tuir planu, Pelican Paradise sei halo dezenvolvimentu turístiku ho investimentu sira iha área dezenvolvimentu turístiku ne’e tuir planu sei harii iha rai ektare 558, iha zona entre Tasi-Tolu no Tibar, ne’ebé sei inklui unidade otelaria, kampu golf, lote rezidensiál, sentru dezenvolvimentu ba joven sira, eskola internasionál ida, ospitál ida no sentru komersiál.
Dezenvolvimentu ne’e sei permite kriasaun kampu traballu ba ema 1.500 iha faze konstrusaun no 1.300 kampu traballu permanente hafoin konstrusaun no reflorestasaun projetu atinje ona porsentu 80.
Jornalista: Florencio Miranda Ximenes
Editora: Julia Chatarina