iklan

NASIONÁL, EKONOMIA, HEADLINE, POLÍTIKA

PN aprova Orsamentu Retifikativu iha finál globál

PN aprova Orsamentu Retifikativu iha finál globál

Governu ho Parlamentu Nasionál debate Orsamentu Retifikativu iha faze Espesialidade, kuarta (21/04). Imajen Tatoli/Egas Cristóvão.

DILI, 23 abríl 2021 (TATOLI)—Parlamentu Nasionál, sesta ne’e aprova ona proposta Orsamentu Retifikativu (OR) liuhosi alterasaun Lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2021 aprovadu iha finál globál ho rezultadu votasaun a-favór 44, kontra 0 no abstensaun 20.

“Ho nune’e orsamentu retifikativu aprovadu. Husu Governu implementa medida polítika ne’ebé aprova hamutuk iha orsamentu ida-ne’e no kumpre rekomendasaun hosi deputadu sira,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Deputadu Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, anunsia liuhosi plenária.

Prezidente Parlamentu Nasionál fó-sai katak, diploma ne’e sei haruka ba Prezidente Repúblika iha segunda-feira (26/04).

Iha Orsamentu Retifikativu ne’e altera OJE 2021 ho montante biliaun $1,895 hodi prevee ba kombate surtu COVID-19 no problema cheias (dezastre naturál) no inundasaun.

Iha proposta Governu propoin millaun $223,8 prevee ba fundu COVID-19 ne’ebé aumenta tán ba orsamentu orijinál, no integrasaun saldu jerénsia ne’ebé la inskritu (não inscritos) iha OJE 2021 ho montante millaun $135,3.

Nune’e mós altera OJE 2021 ne’e foti hosi fundu infraestrutura millaun $54 no ministériu sira hamutuk millaun $65,152 nune’e rezerva kontinjénsia sa’e ona millaun $100-resin hodi fó resposta ba problema cheias no inundasaun ne’ebé akontese iha loron 4 abríl liubá. Hosi ajustamentu hirak ne’e inklui saldu jerénsia millaun $135,3 ne’e OJE 2021 sa’e ba billaun $2.1

Reprezentante Bankada Partidu Libertasaun Populár (PLP), Deputada Maria Angelina Lopes Sarmento, kongratula VIII Governu Konstitusionál ne’ebé lori proposta orsamentu retifikativu atubele fó resposta imediata ba evolusaun surtu COVID-19 no kalamidade inundasaun ne’ebé povu Timor-Leste enfrenta iha loron 4 abríl.

Bankada PLP espera Governu uza orsamentu ne’ebé aumenta iha rezerva kontinjénsia responde kestaun emerjénsia sira-ne’ebé mak Governu presiza duni rekursu sufisiente atubele resposta imediata ba povu ida-ne’e.

“Hanoin importante liu mak osan ida-ne’e tuir prinsípiu VIII Governu Konstitusionál nian atu kontinua promove boa governasaun, transparénsia no orsamentu ida-ne’e ami fó fiar atu ezekuta bazea ba planu no nesesidade sira-ne’ebé mak ita-nia nasaun ne’e hasoru hela. Ami dezeja susesu,” refere deklarasaun polítika hosi Bankada PLP.

Reprezentante Bankada CNRT, Deputada Virgínia Ana Belo, hateten pozisaun Bankada CNRT ba aprovasaun Finál Global Proposta Orsamentu Rektifikativu 2021 ne’e hodi fó votu abstensaun.

“Ohin Bankada CNRT la fó votu a-favór maibé fó votu abstensaun tanba razaun orsamentu retifikativu ne’ebé aprezenta iha trimestre dahuluk ba ano fiskál 2021 ne’e justifika loloos pozisaun Bankada CNRT ne’ebé halo walkout ba OJE 2021,” nia relata.

Tanba OJE 2021 la-tuir estrutura, la-reflete ba realidade, la-tau osan ba COVID-19, no la-prevee osan ba kalamidade mezmu iha Marsu 2020 mosu ona dezastre Naturais hanesan alerta ida ba Governu no ba entidade sira hotu.

Jornalista: Evaristo Soares

Editór: Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!