iklan

BOBONARU, HEADLINE, MUNISÍPIU, POLÍTIKA

Bobonaro sei halo preparasaun másimu hasoru podér lokál

Bobonaro sei halo preparasaun másimu hasoru podér lokál

Prezidente Autoridade Munisípiu Bobonaro, Ernesto de Oliveira Barreto. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz.

BOBONARO, 15 juñu 2022 (TATOLI) – Autoridade Munisípiu Bobonaro lideradu Ernesto de Oliveira Barreto, planeia sei halo preparasaun tékniku ho másimu hodi  hasoru podér lokál no desentraliazasaun administrativa nune’e bele tama eleisaun munispál iha tinan 2024.

Objetivu hosi lei ne’e atu estabelese organizasaun, kompozisaun no kompténsia órgaun podér lokál, inklui kuadru jurídiku desentralizasaun administrativu estadu nian, órgaun hosi asembleia munisipál, prezidente munisípiu no vise-prezidente munisípiu.

“Ami sei forma ekipa tékniku traballu, tempu badak ha’u sei halo despaixu ida ba diretór sira balun, atubele prepara ona ita-nia dezeñu ba munisípiu, tanba ne’e serbisu kona-ba master plan hala’o iha fulan-ualu nia laran tenke remata,” nia informa ba jornalista sira, iha kna’ar-fatin, iha Maliana.

Nune’e mós sei halo avaliasaun ba kondisaun mínimu tanba liuhosi rezultadu avaliasaun mak bele hatene munisípiu preparadu ona atu tama iha podér lokál ka lae.

“Sé ita preparadu entaun ita tama iha 2024, sé ita la preparadu ita tama fali iha 2025, sé 2025 mós la preparadu entaun hein fali 2026, ne’e mak ha’u husu diretór sira tenke halo esforsu másimu, nune’e 2024 ita tama ona poder lokál,” nia fó hanoin.

Ernesto fiar katak, rekursu umanu iha munisípiu Bobonaro sufisiente hela atu hasoru implementasaun lei poder lokál no la dúvida ho sira-nia kapasidade tanba funsionáriu sira-ne’ebé okupa kargu xefia maoria ema-ne’ebé mai ho esperiénsia barak atubele kontribui ninia matenek tomak dezenvolve munisípiu ne’e.

Maibé nia dehan presiza aumenta mós rekursu umanu tanba eleisaun eleisaun munisipál ne’e sei oin rua ida ba ezekutivu no ida ba lejizlativu, ne’e duni presiza aumenta ema atu serbisu hotu bele la’o ho di’ak, tanba atividade hotu munisípiu na’in rasik jere.

“Ha’u fiara katak enkuantu munisípiu seluk avansa ita mós bele avansa tanba diretór sira mesak matenek de’it, bele halo buat ruma ba ita-nia munisípiu, ha’u mós fiar katak Bobonaro oan sira iha nasionál barak mós sei kontribui sira-nia matenek mai ita-nia rai,” nia garante.

Geografikamente munisípiu Bobonaro lokalíza iha parte osidentál nasaun Timor-Leste ne’ebé ho nia fronteira internál no externál mak hanesan parte Norte baliza ho munisípiu Liquiça no tasi feto/Ombai, parte súl baliza ho munisípiu Covalima no Ainaro, parte Lorosae baliza ho Ermera no parte loromonu baliza ho timór osidentál, Atambua -Indonézia.

Tuir dadus Refreshing Training Civil Registertion and Vital Statistic (CRVS) períodu II (1 jullu to’o 31 dezembru 2018), Diresaun Estatístika Munisípiu Bobonaro anunsia aldeia hamutuk 192, suku 50 no postu administrativu-neen ho totál populasaun 114,537, mane 57,462 no feto 57,075 ho totál uma-kain 24,591.

Lian materna ne’ebé durante ne’e komunidade munisípiu Bobonaro uza halo komunikasaun mak hanesan Kemak, Bunak, Tetun-Terik no Bekais.

Poténsia dezenvolvimentu ekonómia lokál liuhosi turizmu mak hanesan; forte Balibo, bee-manas Marobo, bee-manas Borluli, foho Loelaco Maliana, foho Odomau, foho Malitoli (Saburai), Lagoa bee malae, foho Gagap-lau (Atabae), foho Lesu-luli (Cailaco), foho Sibi (Lolotoe), foho Lour Gunung Meza (Bobonaro), Phi Chigi, Costaria arte jenatu, Beacou, bazar tradisionál fronteira no fatin kulturál seluk tan.

Iha setór agrikultura área kultiva natar maizumenus ektare 7,663, área kultiva batar maizumenus ektare 5,189.5.

Iha setór ortikultura mak hanesan; fore-keli, batar, hare, maek, fore, koto, fore-rai, lís-mean ho mutin, modo-tahan, mostarda no seluk tán.

Iha setór pekuária hanesan karau timur, karau vaka, bibi, fahi no manu. Enkuantu setór agro-floresta mak hanesan sándalu, gaharu, kamí, aí-teka, kafé (arabika ho rebusta) no nú.

Iha setór rekursu minerál mak hanesan; gás (Holmesél-suku Sibuni, suku Lour no suku Karabau), magnésiu (suku Saburai no Cowa-Balibo), diamante, urániu (Marobo), rai-henek fatuk no seluk tán.

Jornalista   : Sérgio da Cruz

Editór         : Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Comments are closed.

iklan
error: Content is protected !!