DILI, 06 fevereiru 2024 (TATOLI)—Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru estraordináriu, tersa ne’e, aprova projetu dekretu-lei, ne’ebé aprezenta hosi Ministru Obra Públika, Samuel Marçal, ne’ebé ho objetivu atu estabelese rejime estraordináriu ba adjudikasaun kontratu públiku iha obra sira ne’ebé hahú ona maibé laiha formalizasaun kontratu.
“Inisiativa ida-ne’e mosu hanesan rezultadu hosi identifikasaun ba projetu hamutuk 44 ne’ebé ninia kontratu ezekusaun ba obra públika seidauk iha formalizasaun, maski hetan ona aprovasaun husi Konsellu Administrasaun Fundu Infraestrutura (KAFI) iha tinan 2017. Hafoin deliberasaun KAFI, no maski seidauk iha formalizasaun, implementasaun ba projetu 44 balun ne’e hahú la’o ona,” Vise-Ministru Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa, hateten liuhosi konferénsia imprensa hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu.
Notísia relevante :KAFI deside harii komisaun interministeriál verifika tan projetu 44
Governante ne’e dehan, haree ba espetativa posível ne’ebé kria ba emprezáriu sira ne’ebé hahú ona serbisu, no ho objetivu ba boa-fé, justisa, proporsionalidade, no protesaun tesidu emprezariál nasionál.
Aleinde ne’e, análiza ba obra sira ne’ebé hahú ona ho efetivu iha ámbitu projetu 44 ne’e, grupu traballu identifika mós kazu seluk ne’ebé obras hahú ona maibé seidauk iha formalizasaun kontratu ho loloos, no inklui iha lista projetu sira ne’ebé inklui iha diploma ida-ne’e, liuliu projetu lima iha área distribuisaun enerjia elétrika nian.
Inisiativa ne’e sei estabelese rejime estraordináriu ida ba adjudikasaun kontratu públiku atu konklui obra públikas mm ne’ebé hahú tiha ona maibé laiha formalizasaun antes hosi kualkér kontratu públiku. Valór referénsia ne’ebé sei uza sei korresponde ba presu unitáriu ne’ebé estabelese liuhosi avaliasaun Ajénsia Dezenvolvimentu Nasionál Institutu Públiku (AND, I.P), hodi reflete ba valór merkadu ne’ebé aplikável ba serbisu tipu ida-ne’e.
Nune’e, Konsellu Ministru mak iha kompeténsia atu aprova despeza kona-ba kontratu ezekusaun ba obra tuir relatóriu ne’ebé prepara hosi ADN.
“Sei inklui ho diploma ida-ne’e ba projetu ne’ebé iha ona grau ezekusaun, hafoin avaliasaun ba kualidade no valór hosi ADN ne’e rasik. Prosesu avaliasaun ne’e envolve etapa sira hanesan avaliasaun ba kualidade projetu, serbisu ne’ebé halo hosi emprezáriru sira, elabora relatóriu no submete ba KAFI hodi hetan aprovasaun.
Diploma ida ne’e aplika de’it ba projetu ne’ebé hahú tiha ona no hatuur ona iha tabela anexa iha diploma ida ne’e.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editora : Julia Chatarina