DILI, 23 abríl 2024 (TATOLI)—Parlamentu Nasionál (PN), tersa ne’e, liuhusi reuniaun plenária aprova votu númeru 4/VI(1a) kongratulasaun iha okaziaun komemorasaun revolusaun ai-funan (Revolução dos Cravos) 25 abríl ba da-50 (25 abríl 1974-25 abríl 2024).
“Votu a-favór 50, kontra no abstensaun 0, votu kongratulasaun pasa,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, fó sai iha sala plenária, Parlamentu Nasionál.
Votu númeru 4/VI(1a) kongratulasaun ba okaziaun aniversáriu ba da-50 revolusaun 25 abríl, ne’e aprezenta husi deputadu proponente Patrocínio dos Reis Fernandes (CNRT), Manuel Roronha (PD), David Dias Ximenes (FRETILIN), Antonio Verdial de Sousa (KHUNTO) no deputada Maria Angelina Samento (PLP).
Iha testu votu kongratulasaun ne’e hato’o katak, istória iha mundu no mós ita-nia istória, hodi rekoñese importánsia 25 abríl ba ita-nia própriu dalan ba indepedénsia, hanesan apoiu povu Portugál iha jornada ne’e, reafirma lasu istóriku, kulturál no amizade entre Timor-Leste ho Portugál.
Iha 25 abríl 2024, kompleta tinan 50 restaurasaun demokrásia iha Portugál, povu TL kongratula povu portugueza husi konkista abríl, husi liberdade no demokrásia.
Ho mensajen kona-ba liberdade kontinua lori dalan naroman ba mundu ida justu no igualitáriu liu.
Selebra ho nasaun irmaun Portugál, vitória demokrásia iha kualkér kantu iha mundu nu’udar vitória ida ba umanidade.
Nune’e, PN reuni iha plenária deside kongratula aniversáriu revolusain-aifunan ba da-50, revolução dos cravos 25 abríl 1974, felisita povu Portugál husi konkista iha abríl ba liberdade no demokrásia.
Deputadu proponente, Antonio Verdiál de Sousa, parabeniza no husu ba Deputadu sira hotu hodi aprova votu kongratulasaun ne’e, no reafirma lasu amizade ita-nia Estadu ho Portugál.
Revoluçao dos Cravos (25 abríl 1974)
Iha loron 25 abríl 1974 hanesan loron istíriku ida-ne’ebé militar sira halo revolusaun iha Lisboa-Portugál hodi halakon ditadura faxista.
Militár sira baruk funu iha Áfrika no sira hatene ona katak dalan atu ramata funu la’ós militár maibé polítiku de’it. Kapitaun balun halibur malu iha klandestinamente atu prepara golpe de Estado hasoru rejime ditadura.
Iha loron 25 fulan-abríl 974, kalan boot liu uitoan, rádiu ida toka múzika naran Grândola Vila Morena, ne’ebé José Afonso mak hananu, hanesan sinál ba kuartél militar iha rai oioin iha Portugál nia laran, atu sai ba dalan atu hatún Governu.
Iha Lisboa tanke-de-gerra liu hakat sidade no balu para iha fatin ida naran Terreiro do Paço, ne’ebé iha ministériu oioin. Militár sira-ne’e, kapitaun Salqueiro Maia mak ukun, no nia aten brani bainhira militár seluk to’o atu hasoru golpe de Estado ne’e no nia halo ema la raan-fakar no militár sira ne’ebé foin to’o mós hili atu hamutuk ho revolusionáriu sira.
Depois nia maka hahú tesi lia kona-ba oin-sá mak Marcelo caetano bele rende aan, iha Kuartél Carmo nian. Señora ida-ne’ebé faan ai-funan iha dalan komesa tau ai-funan-kravu iha kilat sira-nia kanu tutun ne´e, no hafoin soldadu barak mós tuir nia. Tanba ne’e mak mundu tomak bolu revolusaun portugés ne’e nu’udar “Revolução dos Cravos” (Revolusaun Aifunan nian).
To’o ohin loron, loron 25 abril ne’e, ema sei hanoin ba nafatin hanesan revolusaun ida-ne’ebé hala’o iha dame nia laran no hanesan loron ida ne’ebé loke odamatan ba Liberdade no demokrasia iha Portugál.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editór : Cancio Ximenes





