iklan

ERMERA

Família no Estadu haloot ona saudozu Ernesto Fernandes “Dudu”

Família no Estadu haloot ona saudozu Ernesto Fernandes “Dudu”

Ermera, 10 Maiu 2025 (TATOLI) –  Família no Estadu Timor-Leste haloot ona Saudozu Fundadór Primeiru Komandante Destakamentu Fronteira Norte Rejiaun IV, Ernesto Fernandes “Dudu”, iha nia rezidénsia, Munisípiu Ermera.

Iha misa funebre ba saudozu Ernesto Fernandes “Dudu” partisipa husi Primeiru Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, Prezidente Partidu PLP, Taur Matan Ruak, Reformadu Jenerál Lere Anan Timur, Eis Primeiru Ministru, Mari Alkatiri no maluk veteranu Sira, inklui membru Governu, membru PN, no sarani no família Ermera-oan sira.

Biban ne’e, Reprezentante família Saudozu Komandante Dudu no hanesan mós Vise Prezidende Komisaun Organizadora, Gastao Salsinha, hato’o agardesementu ba parte hotu no ema hotu nia apoia mak lori esperansa ba sira nia moris.

“Ohin,  serimónia funebre ne’e, lori família feto-faluk, oan-kian hamutuk ho ami komisaun Organizadora agradese tanba ita-boot sira prezensa lori esperansa mai ami família ida-ne’e, atu iha nafatin esperansa ba moris ohin no futuru”, nia dehan.

Iha fatin hanesan, Família Saudozu Enesto Fernandes “Dudu”, Adão Fernandes, husu ba Estadu Timor-Leste atu kontinua tau-matan ba faluk no oan-ki’ak sira.

“Ami família la husu barak ida, família ne’ebé Dudu organiza ba Rejiaun-4 to’o mate, família ne’e analfabetizasaun mak barak, maibé nafatin serbí ba rai ida-ne’e. Maibé la hetan servisu nein ida, uma-lisan ne’e tomak, veteranu sira seluk ne’e nia-oan kuandu ba teste ne’e liu, maibé kuandu família Dudu Fernandes teste de’it iha Ermera ne’e mós la liu”, Oan Saudozu Dudu, Adao Fernandes, dehan iha ámbitu prosesu funebre, Ermera, sábadu ne’e.

Nune’e, nia husu : “Ami hakarak Estadu rekoñese ami-nia alin na’in hirak ne’e, na’in rua tolu ne’e ba netik militár hodi asegura ami-nia aman nia kna’ar iha militár ne’e, se aman sira hanoin”, nia rekomenda.

Nia konsidera Saudozu Dudu isin mak mate maibé nia istória no memória ba rai ida-ne’e la lakon tanba ne’e husu ba Estadu tau to’ok Dudu nia estatua ba rotunda bá Likísa no Ermera nian ne’e.

“Ba ida-ne’e ami-oan liu bá-mai haree de’it to’o ona. Importante mak Estadu halo nia isin lolon.

Estadu kontinua tau-matan ba faluk no oan ki’ak

Vise Primeiru Ministru no Ministru Koordenadór Asuntu Sosiál no Ministru Dezenvolvementu Abitasaun Komunitáriu, Mariano Sabino Assanami, ho sentimentu triste no Estadu lakon tan ema di’ak ida hanesan Saudozu Dudu.

“Ita lakon aset importante ida,tanba nia hamriik iha situasaun defisil liuliu konstrusaun Estadu nian. Signifika ho ida-ne’e ita nafatin kontinua ba oin”, nia dehan.

Assanami hatutan: “Saudozu la fó osan, uma mutin, osan mean nia husik hela nia disiplina, nia haka’as-an ninia totalidade ba ba konstrusaun Estadu ida-ne’e. Ida-ne’e hanesan riku soin ida-ne’ebé nia fó ba Ermera oan, Estadu ida-ne’e”.

Komandante Dudu husik hela memória

Entretantu, Vigáriu Episkopál Pastorál Arkedioseze Dili, Padre Juvito Rego de Jesus Araújo, dehan Saudozu “Dudu” nia luta ba ukun rasik an sai hanesan memória ba Ermera oan sira hotu.

“Saudozu Ernesto Dudu nia luta ba ukun rasik-an sai hanesan memória ba Ermera-oan hotu”, dehan Padre Juvito diha nia omília, iha Igreja Parókia Nossa Senhora de Graca, Gleno, Ermera, sábadu ne’e.

Padre Juvito husu foinsa’e sira atu nafatin dignifika, banati no tane as istória ne’ebé veteranu sirahusik hela.

“Ohin ita hotu mai hodi fó omenajen ba Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’ maske mai ho polítika ne’ebé la hanesan, maibé husu hamutuk kria pás no unidade atu ami foinsa’e sira banati tuir no husu ita hotu tane as istória Timor nian”, dehan Pe. Juvito.

Iha omília ne’e, Vigáriu Episkopál dehan presiza valoriza ba Saudozu Ernesto Fernandes “Dudu” no Komandante Nino Konis Santana sira, no eroi sira seluk.

“Ita tane as no valoriza istória ne’ebé sira hakerek kona-ba luta ukun rasik an nian. Atu nune’e labele mai ho hanoin soke malu hela de’it, ita lahatene atu rezolve problema, no sai polémika ida iha ita-nia leet. Nune’e aprende istória ne’ebé sira hakerek hodi dignifika tane as pas iha ita-nia leet hamutuk ho erói seluk”, dehan nia.

Biban ne’e Vigáriu Episkopál ne’e agradese ba Partidu Demokrátika (PD) ne’ebé fó ona opurtunidade ba Saudozu “Dudu” hodi hasume kna’ar iha hanesan Deputadu iha Parlamentu Nasionál (PN) maske hakerek lahatene.

Biografia Saudozu Komandante Ernesto Fernandes “Dudu” 

Saudozu Ernesto Fernandes ‘DUDU’ nia Biografia fahe périodu importante rua:

1. Partisipasaun Eskluziva iha processu luta ba Libertasaun pátria hahú husi tinan 1974-1999

2. Partisipasaun ativu no dedikadu iha era restaurasaun independénsia, nu’udar kontinuidade husi objetivu luta nian ba dezenvolvimentu Nasionál

Mai ita ba hahú rona istória moruk dahuluk nian, kona-ba Saudozu Emesto Fernandes, ho Kódigu rejisténsia “Dudu”. Saudozu, Moris iha, loron 18 Jullu 1945, husi Aldeia Hatubato, Suku Hatulia Villa, Postu Administrativu Hatulia, Munisipiu Ermera. Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’ neʼebé koñesidu ho naran jentiu dahuluk “Maubuti’, nu’udar oan Mane daruak husi Aman Francisco Exposto ‘Maupota’ no Inan Marta Marçal ‘Bisoi”. Iha Uma Lisan Leikata Koli-Manu Lihu.

Husi domin Francisco Maupota no Marta Marçal Bisoi nian, kous ka hitin oan hamutuk nain (5), mak hanesan, Josefina Britis Loutoni (Saudoza ona), Maubuti /Ernesto Fernandes “Dudu’ , Jorge Fernades (matebian), Cosme De Araujo (matebian) no Bosco Fernandes da Silva (saudozu)

Saudozu Ernesto Fernandes ‘DUDU”, hari’i família ho nia espoza hahuluk ho naran: Aliansa husi uma Lisan Solimali, husi domin neʼebé sira nain rua hari’i hetan goan nain rua. Ikus mai, ho konsekuensia husi funu, Saudozu nia oan nain 2 ne’e fila hikás ba Aman Maromak nia Kadunan Santo iha tinan 1975. Husi jornada de guerra fö tan konsekuensia moruk ida ba Saudozu mak lakon tán nia espoza Aliansa iha tinan 1980, iha momentu ne’ebé situasaun hahú grave mo defisil Saudozu ho fuan bo’ot simu derrota ida ne’e ba nia família

Hafoin, Saudozu lakon tiha nia espoza dahuluk, iha tinan hirak tuir mai, Saudozu kontinua hari’i tán familia ho nia espoza daruak ruak ho naran: Eliza Alves da Cruz, husi uma lisan Seisare. Husi Domin neʼebé Saudozu hari’i, sira nain rua laiha ounjenisaun. Mesmu nune’e. Sandozu ho nia kaben Eliza, hatudu sira nia laran luak no domin bo’ot hodi sai nu’udar Inan no Aman ba oan hakiak hamutuk nain tolu mak hanesan:

1. Venancio Fernandes (Saudozu ona)

2. Ana Maria da Costa e Silva (Sei moris)

3. Francisco Alves da Cruz Fernandes (Sei Maris)

Infelizmente, Saudozu lakon tan nia espoza daruak Saudoza. Eliza iha périodu luta. Ho dorrota ho nia espoza naran Martinha Madeira dos santos, husi uma lisan Maijor Marobo ida ne’e Ikus mai, iha era independénsia Saudozu deside kontinua hari’i familia ba dala tolu Maulei. Husi domin ne’ebé Saudozu harii ho nia espoza Martinha, nai maromak haraik grasa Voan hamutuk nain sia [9] mak hanesan:

  1. Leoneto Fernandes Dos Santos
  2. Ernesta Fernandes
  3. Joel Dudulino Fernandes
  4. Nelia Martins Fernandes
  5. Riski Noelcen Fernandes
  6. Fridel Fernandes Dos Santos Tanec
  7. Nestiana Fernandes Madeira
  8. Podolky Ernesto Fernandes Madeira
  9. Pedro Cristo Fernandes Madeira

Ne’e mak informasaun pesoál ne’ebé koalia kona-ba Saudozu Ernesto Fernandes ‘DUDU” ho nia Familia.

Tuir mai, kona-ba istóriza valiozu tuir partisipasaun eskluziva Saudozu nian iha périodu luta ba Libertasaun pátria.

Iha inisíu tinan 1974, kuandu mosu revolusaun dos Cravos iha Portugal, hahú fó ona liberdade ba Provínsia Ultra Marinos sira atu eskolha distinu ida-idak nian.

Nune’e, situasaun iha Timor hahú mudansa ho konstelasaun ba dinámika politika iha rai laran, hodi buka senarius Estratejiku sira oinsá mak bele prepara kondisaunnhodi kontinua enfrenta luta ba auto-determinasaun ho estabelesimentu Partidu politiku 5 hanesan partidu UDT, ASDT/FRETILIN, Apodeti, Kota no Traballalista. Husi tinan ne’e, Saudoso Emesto Fernandes “Dudu” desidi án hola parte iha ASDT/FRETILÍN, nu’udar delegadu FRETILIN iha Suco Hatolia Villa.

Iha loron 11 Fulan Agostu 1975, kuandu mosu golpe entre UDT ho FRETILIN, Saudozu Ernesto Fernandes “Dudu” desloka an husi Hatolia ba Atsabe, konsentradu iha Suku Parami Saudozu kontinua asume nia responsabilidade nu’udar delegado FRETILÍN nian ho voluntariamente, hodi fó apoiu ba liu rai Parami, Señor Evaristo Fernandes, hodi halo asaun hasoru Liu-Rai Gulherme Maria Goncalves, ho konfrontasaun intensa husi Atsabe to’o iha Kailaku iha momentu ne’ebá. Liurai Parami ho Liu Rai Gilherme nia grupu halo asaun kontra atake ne’ebé hetan apoiu infiltrasaun husi militár Indonézia nian ho armas ne’ebé ikus mai rezulta Saudozu nia liman sanak rua kotu iha batalla no Saudozu nia Maluk Antón Fernandes, mate iha fatin hamutuk ho membru 40 liu mak lakon vida.

Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’, evakua hikas husi Kailaku mai Atsabe hodi halo tratamentu ba nia saúde. Depois kontra golpe, iha loron 20 Fulan Agustu 1975, Saudozu ba halo tratamentu ba nia liman durante fulan rua (2) iha Hospital, Lahane-Dili

Iha fulan Outubru 1975 Saudozu alta fila mai Hatulia, Depois de rekoperasaun Saudozu fila mai Hatolia simu kilat mauzer ida husi Komité Rejionál FRETILIN Zona Flatulia asumi kargu hanesan Comandante Sesaun no kontinua destaka iha Brau-we area Cailaco iha tinan 1975. Depois fulan 6 Saudozu simu fali responsabilidade nu’udar Komandante Poletaun hamutuk ho Adjuntu Komisariadu Rui Fernandes ho Ködigu “Daholok” iha baze 4 Tuur lametin.

Iha 1976 , Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’ fila husi Brau-We Kailaku ba integra iha Companhia Tigre hanesan Comandante Pelotao no 1977, Saudoso nomeadu hanesan Comandante Companhia Tigre hodi subtitui hikas Comandante Companhia Simião de Araújo to’o fulan Fevereiru 1979. Ho kondisaun saude ne’ebé grave, Saudozu Ernesto Fernandes “Dudu hetan orden husi kolaboradór Setór fronteira Norte, saudozu Vital Maria Urbano Saldanha no saudozu Adjunto Comissariado Rui Fernandes “Daholok”, evakua Saudozu husi Companhia cia-14 hodi ba abrigu iha area Be Manas entre Suku Hatolia ho Lei Mea Kraik, hafoin rekopera husi kondisaun saude, saudozu ho nia grupu kontinua rejiste to’o tinan 1982.

Iha Jullu nia rohan tinan 1982, hahú halo ligasaun ho Irmaun ida naran Burbara hodi prepara Kafé maran ba fan iha Vila, hanesan ema portadór ida ne’ebé ikus mai hetan akuzasaun ka alegasaun nu’udar suspeitu husi militár Indonézia nian, neʼebé kondena Saudozu mak halo līgasaun ho grupu guerrilla sira husi zona fronteira Norte nian. Depois hetan informasaun husi Burubara, liga ba Kafé mak Saudozu simu husi grupo rejisténsia Komandante Dudu nian.

Husi informasaun ne’e, mak Bupate Thomas Aquino Goncalves, halo xamada ba Saudozu nia feton Lutoni ho nia alin George ba iha nia Residencia hodi hakerek karta no haruka liu husi sira nain rua hodi entrega ba Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu” nia Grupu, ne’ebé testamuña husi Saudozu nia Alin Bosco Fernandes e Silva.

Rezultadu husi karta ida ne’e mak iha loron 28 Fulan Setembru 1982, hasoru malu iha Debu Ernuba, Suku Hatulia, husi sorumutu ne’e halo diskusaun kona-ba alisiamentu Thomas Aquino Goncalves nian mak Comandante Dudu ho nia grupu deside tun mai iha Vila Hatolia, ho rajaun tolu:

1. Lakon kontaktu ho Komandu Superiór da Luta

2. La hetan apoiu lojistika

3. Populasaun Suku Hatulia destera ba Atauro.

Husi loron 2 Fulan Outubru 1982, tun mai Vila, simu direitamente husi Comandante Korem 164 Whira Dharma Dili ho vigáriu Jerál Diocese Dili, Monsinhor Padre José António no husi ne’ebá lori mai kedas iha Rezidénsia Thomas Goncalves nian iha Ermera. Haha husi loron 2 Outubru 1982 hetan detensaun preventiva no termu residensiál to’o 1984.

Iha 1985 iha festa kazamentu iha suku Talimoro, marka inisíu enkontru ho Irmao Peking liu husi Irmaun Paulo M8 nia kazamentu no kontinua halo atividade kladestinanmai 1986 no liu husi Irmaun Martinho de Deus Foo ‘Peking’ rasik oferese motorizada ida hodi kontinua halo servisu hamutuk ho Saudozu Pe. Mario Belo, António Soares (Atsabe), Senhor Jacinto Viegas (Cailaco), hahú 1985 ba 1990 actividades cladestina. Iha tinan 1987, Saudozu Ernesto Fernandes “DUDU” kontinua hala’o atividade klandestina hodi reúni hamutuk ho grupu rejisténsia iha Hatolia hodi informa.

Iha loron 4 fulan Abríl 1991, hahú simu prejensa Comandante Em Chefe das Falintil, Kay Rala Xanana Gusmão, neʼebé konsentradu iha Rezidénsia Mri-bali-Riheu, ho nía permanensia dahuluk iha Señor Afonco de Jesus Martins nia uma durante loron [2], depois ida ne’e kontinua halo viajen ba rezidénsia Pe. Mario do Carmo Lemos Belo, iha Ermera villa

Husi ne’ebá iha esperasansa ida katak bele kontinua halo komunikasaun efetivu ho Pe. Mario, ne’ebé garante ligasaun ho grupu organizadu sira mak iha ona ligasaun ho (Domingos Madeira “Ruun Batar, Eduardo de Deus Barreto ‘Dusa’e’, João de Jesus Soares Varela, ‘Relvas”, Agapito Pereira ho Armando Evangelista Salsinha kódigu ‘Hartono. Kontinuasaun husi ne’e halo viajen ba Aiceo ho nia duransaun loron (6) hahú husi 9-15 fulan Abril hodi organiza reunião hoEx- kuadrus militares e sivis hodi enkoraja falintil sira ho palavra de ordem ida ne’e (Falintil bele mohu maibe espirito luta sei la lakon), iha reuniaun ne’e duni mak Comandante Kay Rala Xanana Gusmão, dezalia kuadrus sira neʼebé prejente kontinua assume responsabilidade ba grupu guerilla iha fronteira norte ho naran hirak ne’ebé temi tuir mai:

1. Saudozu Ernesto Fernandes “DUDU™

2. Saudozu Eduardo de Deus Barreto “Dusa’e

3. Saudozu Domingos Madeira ‘Ruun Batar

4. Saudozu Gabriel Ximenes “Fitun”

5. Saudozu Angelino Brites “Mesak”

6. Jorge Manuel Albino “Poskompi” Sei moris

7. Saudozu Francisco Babo “Santa Cruz”

8. Paulo Inacio de Deus Maia “Leite”

9. Saudozu Leikasu Nahor

10. Saudozu Domingos Borges “Tahara”

Husi naran hirak ne’ebé temi iha leten, Saudozu Emesto Fernandes “DUDU™ mak prontu ho komitementu no neon barani simu responsabilidade ne’ebé nakonu ho dezafius husi Comandante Em Chefe das Falintil hodi kontinua halo expansaun ba processu luta.

Onra no gloria ba Saudozu Ernesto Fernandes ‘DUDU’ ne’ché firme e desididu hodi simu todan ida ne’e atu kontinua enfrenta funu hamutuk ho asswain sira seluk hodi defende povu no nasaun iha batailla.

Mai ita Hahi no Hanai ba Comandante Em Chefe das Falintil Kay Rala Xanana Gusmão, ninia vizaun Estratéjika neʼebé nakonu ho Matenek no pasiénsia hodi hakat husi ponta leste mai to’o Ermera hodi loke tún resistência iha Fronteira Norte, liliu Rejiaun Ermera hodi loke dalan ba harii Rejiaun-4 iha Fronteira.

Depois termina missão iha Aiceo, Saudozu Ernesto Fernandes ‘DUDU’, akompaña Komandante Em Chefe das Falintil, Kay Rala Xanana Gusmão, mai rejidénsia Sr. Eugebio Salsinha Kódigu ‘São Tome ho nia Espoza Maria Genoveva da Costa Martins “Loha São Tome’ no simu direitamente husi Saudoza Maria Zelia Ximenes ‘Rai-lori” nu’udar Inan husi Sr. Eugebio.

Durante estadia loron 7 iha rejidénsia ne’e, Saudozu Ernesto Fernandes “Dudu’ mak asume responsabilidade hodi garante siguransa ba enkontru kordena sira ne’ebé Comandante Em Chefe das Falintil, Kay Rala Xanana Gusmão, halo ho Pe. Domingos Maubere inklui họ kuadrus Juventude rejisténsia sira neʼebé ejiste iha Ermera hodi rona no simu orden husi Komandu da luta atu kontinua tama iha fileira da luta ho estratejia sira neʼebé kontribui ba luta hasoru inimigu iha batalla.

Hafoin, hela durante loron 7 iha residência St. Eusebio Salsinha nian. Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu”, kontinua akompaña Comandante Em Chefe hodi entrega ba grupu ida ne’ebé assegura komandante ninia vijen husi Ermera ba Dili.

Iha fulan Juñu 1991 Comandante em Chefe Kay Rala Xanana Gusmão, fila fali mai Ermeru diretamente ba Saudozu Ermesto Fernandes ‘Dudu nia uma iha Lulilau Hunbo’e, Comandante Em Chefe lori kedas ho nia kilat ida ho marka M16 hamutuk ho karegardor I ho kartus (70)

Ne’ebé Komandante Em Chefe entrega ba Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’ nu’udar kondisaun ida hodi halo abertura ba zona guerilla iha Sentru Oeste no Fronteira Norte. Iha altura ne’ebá. Comandante Em Chefe Kay Rala Xanana Gusmão, hela iha Saudozu nia uma durante semana 3 hodi kontinua halo servisu ba dezeña planu guerilla nian.

Saudozu ho laran metin ona katak ho apoiu kilat M16 ne’e, bele ona atu habelar funu guerilla maibé Saudozu Kontinua buka dalan oinså mak bele hetan tan kilat balun hodi garante atividade grupo guerrilha nian ho diak. Ho preokupasaun ida ne’e, mak Saudozu ‘Dudu” hamutuk ho nia Grupu kontinua halo aproximasaun ho (Sr. Francisco de Jesus Soares) nia grupu neʼebé ho voluntariamente oferese pistola 1 liu husi Pe. Mario do Carmo Lemos Belo, neʼebé entrega ba Komandante ‘Dudu hodi reforsa luta iha fronteira norte.

Hafoin ida ne’e, iha loron 12 fulan Novembro 1991, bainhira joven sira husi Ermera, Kailaku, Likisa no Atsabe ne’ebé participa iha manifestasaun ne’e. Husi ne’e, hahú halai ba subar iha ailaran, Saudozu Ernersto Fernandes ‘Dudu’ ho ninia alin Bosco, Subrina no família uma laran hahú loke ofisialmente guerrila iha Fronteira Norte.

Saudozu Ermesto Fernandes “Dudu’ lalais deit, muda nia senáriu guerilla iha 1992 hodi Konsege halibur hikas fali jovens sira ne’ebé participa ona iha asaun 12 Novembro 1991 hanesan Joven rejisténsia sira husi Cailaco, Bazartete inklui Ermera oan sira husi Atsabe, Hatulia, hodi loke Comandu ida iha Bia Su, área Hatulia A.

Iha Fatin refere, mak Saudozu Ernesto Fernandes ‘Dudu’ ho ninia Grupu hetan assaltu husi militár Indonesia iha loron 9 Fulan Dezembru 1992, husi KODIM 1637 Ermera, Saudoso lakon nia oan mane Saudozu Venancio Fernandes, mate iha assaltu ne’e, hodi ikus Militár Indonézia prenda tiha Pistola ne’ebé saudozu sira simu husi grupu Saudozu Francisco de Jesus Soares nian.

Depois assaltu ne’e, Saudozu ho nia forsa sira muda fali husi fatin akontesimentu ba Laut-ba area Borema, husi ne’e. Iha loron 21 fulan Janeiru 1993, Saudozu ho forsa sira hetan atake armadu husi militár TNI Indonézia batelaun 713 hodi lori konsekuensia ida mak Saudozu Bosco Fernandes da Silva lakon vida husi atake refere. Husi falesimentu Saudozu Bosco fernandes nian mak militár Indonézia sira foti tiha pistola ida ne’ebé Saudozu Bosco uza.

Depois falesimentu Saudozu Bosco Fernandes Silva, Saudozu ho nia grupu dispersa ba fatin rua Kailaku Berama ho Bee manas area Hatulia A. Saudoso fo orientasaun ba Januario ho grupu Likisa oan, Kailaku oan ho Hatolia oan hodi konsentra iha Bee Manas.

Saudozu Dudu nia partisipasaun iha restaurasaun independénsia Timor-Leste 

Saudozu Dudu nia partisipasaun iha restaurasaun independénsia sai nu’udar kontinuidade ba konstrusaun Estadu ba dezenvolvementu nasionál. Iha tinan 2000, Saudozu Dudu hakotu nia karreira militár ba vida sivil.

Hosi komitmentu ida-ne’e mak Saudozu Dudu hodi deside partisipativu no dedikadu hodi kontinua sai gaurda defeza ba dezenvolvimentu iha prosesu konstrusaun estadu.

Iha tinan 2002, Saudozu Dudu halo desizaun hodi harii Partidu Demokrátika no sai fundadór ida hodi kontinua inspira líder rezisténsia ne’ebé lidera PD. Saudozu Dudu mós hanesan membru Komisaun Polítika Nasionál (CPN).

Iha tinan 2003, Saudozu Dudu sai fundadór prinsipál ba Letefoho Atasabe Hatolia Ermera no Railaku (LAHER), ne’ebé sai nu’udar mahon ba estrutura iha Ermera. No iha momentu ne’ebá Saudozu nomeadu sai Prezidente PD, iha Munisípiu Ermera.

Iha tinan 2017, Saudozu Eleitu sai Vise Prezidende PD iha estrutura nasionál no Saudozu sai selesionadu ba Bankada PD nian iha Parlamentu Nasionál, lejislatura dahaat no iha tinan 2018 eleisaun antesipada Saudozu nafatin Bankada PD ba lejislatura dalima.

Rekoñesimentu kondekorasaun hosi Estadu 

Iha 28 Novembru 2004, Saudozu Dudu hetan kondekorasaun ida husi Estadu, iha loron 20 Agostu tinan 2011, Saudozu Dudu hetan medalla desmobilizasaun nu’udar FALINTIL no sertifikadu ho akta rekoñesimentu ba nia servisu no dedikasaun.

Iha loron 28 Novembru 2021, Saudozu Dudu hetan kondekorasaun ho orden de Timor-Leste. Saudozu ho kudru rezisténsia hamutuk líder Igreja mak hanesan tuir mai ne’e, Saudozu hamutuk ho vizaun ida hodi harii monumentu ba martire sira iha Munisípiu Ermera. Harii monumentu Aifu ne’ebé lokaliza iha Postu Administrativu Ermera, Suku Poetete, Saudozu harii monumentu ida ne’ebé hanaran Kristu Liurai ne’ebé lokaliza iha Postu Administrativu Hatolia, Suku Hatolia Vila. Rekolla restu mortál misionáriu polítika Katólika ne’ebé mate iha área Linakraik,

Alende ne’e Saudozu hamosu idea ho inisia no deside fatin hodi harii Kuartel Jerál Primeiru Batalaun Terrestre, nune’e mós Saudozu hamutuk ho intelektual Ermera oan hodi harii eskola Tékniku Vokasionál. Saudozu hamosu idea no insia harii monumentu ba Rejiaun IV, ne’ebé iha prosesu konstrusaun maibé presiza apoiu odi finaliza iha tempu tuir mai. Saudozu mós inisia hodi harii monumentu ba Komboe Hatolia ne’ebé lansa ona fatuk dahuluk.

Iha prosesu funebre ne’e hetan partisipasaun husi parte hotu, Eis Prezidende reinu no Eis Primeiru Ministru, Taur Matan Ruak, Sekretáriu Jerál FRETILIN, Mari Alkatiri, Reformadu Jenerál, Lere Anan Timur, no mós membru Governu dasia, membru Parlamentu Nasionál, eis titulares, veteranu sira husi rejiaun IV, estudante no família Ermera oan sira hotu.

Jornalista : Osória Marques

Editor: Florencio Miranda Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!