iklan

HEADLINE, SAÚDE

MCI realiza ezpozisaun “Haforsa no hametin MSME Timor-Leste”

MCI realiza ezpozisaun “Haforsa no hametin MSME Timor-Leste”

Ministru Komérsiu no Indústria, Filipus Nino Pereira. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 04 Jullu 2026 (TATOLI)—Ministériu Komérsiu no Indústria servisu hamutuk ho Programa Nasaun Unida ba Dezenvolvimentu no ajénsia kooperasaun Internasionál Korea realiza Espozisaun Empreendedorizmu hodi selebra loron empreza mikro kiik no médiu durante loron rua hahú husi Sábadu (04 Jullu) to’o Domingu (05 Jullu) iha Timor Plaza.

“Ohin, realiza Espozisaun Emprezariedade Juventude nian ho tema “Haforsa no hametin MSME Timor-Leste nian Kapasidade ho Exselénsia”. Okaziaun ida-ne’e fó-hanoin ita katak empreza mikro k’ik no médiu sira sai hanesan parte importante ba ita-nia ekonomia,” Ministru Komérsiu no Indústria, Nino Pereira, hateten iha nia diskursu, ohin.

Atividade MSME kontribui ba kriasaun empregu, kria rendimentu ba família sira, promove inovasaun no hametin komunidade lokál sira.

Importante liu, MSME fó oportunidade ne’ebé signifikativu ba joven no feto sira atu sai emprezáriu, kontribui ba kresimentu ekonómiku no harii Timor-Leste ida-ne’ebé reziliente no inkluzivu liu.

Governu Timor-Leste nafatin iha kompromisu atu kria ambiente ida-ne’ebé fasilita MSME sira atu dezenvolve no compete liuhusi polítika negósiu ne’ebé di’ak-liu, asesu ba finansa ne’ebé forte liu, oportunidade merkadu ne’ebé boot-liu, dezenvolvimentu emprezariedade, no kolaborasaun ne’ebé metin liu ho setór privadu no parseiru dezenvolvimentu sira.

“Ami-nia objetivu mak atu harii ekosistema MSME ida-ne’ebé bele kompete la’ós de’it iha merkadu doméstiku maibé mós iha rejiaun ASEAN. Bainhira Timor-Leste la’o ba oin no sai hanesan Membru Estadu ba ASEAN, hametin ita-nia MSME nia kompetitividade sei sai prioridade esensiál atu asegura katak ita-nia empreza sira bele aproveita oportunidade sira-ne’ebé mai husi integrasaun ekonómika rejionál,” nia afirma.

Espozisaun ohin loron la’ós de’it espozisaun produtu-ida ne’e hanesan plataforma ida ba inovasaun, kolaborasaun no parseria.

“Ha’u enkoraja partisipante sira hotu atu aproveita oportunidade ida-ne’e hodi hatudu kualidade produtu Timor-oan nian ne’ebé di’ak, troka ideia, estabelese rede emprezariál, no esplora oportunidade foun sira ba kresimentu. Hodi Ministeriu Komersiu no Industria nia naran,  agradese tebes ba UNDP no KOICA, instituisaun partisipante hotu-hotu, espozitór no parseiru sira tanba sira-nia apoiu ne’ebé folin-boot hodi halo eventu ne’e posivel. Hamutuk, mai ita kontinua fó kbiit ba ita-nia MSME sira atu sai nu’udar forsa kondusaun ba dezenvolvimentu ekonómiku sustentavel, inkluzivu no prosperu iha Timor-Leste.

Iha fatin hanesan, Reprezenante Embaixadór Korea iha Timor-Leste, Chang Ha Yeon, agradese  ba Governu tanba realiza  ona espozisaun empreendedorizmu hodi selebra loron empreza  mikro kiik no mediu, entaun husu ba foinsa’e sira iha TL liuhusi projetu espozisaun empreendedorizmu iha futuru ne’ebé  hetan apoiu husi Governu Korea liu husi KOICA.

“Ami-nia objetivu atu apoiu emprezáriu lokál sira hodi dudu kresimentu ekonomia sustentavel  emprezáariu sira-ne’ebé mak ohin destaka iha ne’e hatudu paisaun no reziliénsia husi juventude  Timor-Leste nian. Plataforma ne’ebé ho valór aas  ba empreza kiik no médiu sira-ne’ebé lidera husi foinsa’e feto sira hodi hatudu sira-nia rezultadu no komunika direta ho ema no deznevolvimentu sira,” nia dehan.

Nia haktuir, diálogu ne’ebé mak akontese ohin loron partikularmente signifikadu atu haburas ambiente ne’ebé  favoravel ba negósiu sira importnate tebes  katak Governu mak setór ida-ne’ebé finanseiru no emprezariu foinsa’e sira envolve,  diskusaun sustentavel sira ho hanoin nakloke no sei lori ba adesaun ASWAN

Oportunidade boot liután ba kresimentu iha futuru, ba iha merkadu rejionál no sei loke odamatan foun ba espasu negósiu trasnformadu no tau funsaun emprezáriu sira atu haburas no hasa’e sira-nia kompetividade iha merkadu ne’ebé mak luan liután.

Korea nia kompromisu atu apoiu futuru ida-ne’ebé inklusivu no sustentabilidade ba Timor-Leste ba empresariu  sira hotu ne’ebé mak marka prenzesa iha ne’e ita-boot sira-nia inovasaun mak forsa no tilun ba asaun ida-ne’e ba prosperiedade

Reprezentante UNDP, Hunjai Lee hateten, espozisaun empreendedorizmu Juventude 2026 Ida-ne’e hanesan onra boot ida atu hamriik iha ne’e hamutuk ho ita-boot sira selebra loron Internasionál MSME nian.

“Sira kria oportunidade loloos liuliu ba ita-nia joven no feto sira. Iha loron rua tuir mai, ita-boot sei asiste kualidade, inovasaun no dedikasaun ne’ebé notável husi ami-nia talentu lokál sira bainhira sira hatudu sira-nia produtu sira-ne’ebé destakadu,” nia dehan.

Liuhusi programa ida-ne’e, ho orgullu apoia ona emprezáriu joven na’in-305 ho finansiamentu ba eskalamentu liu millaun $1.64.

“Osan ida-ne’e ajuda ona sira atu haburas sir- nia ideia sira, kria empregu sira no harii negósiu sira-ne’ebé forte. Ami-nia parseria lori daudaun ona rezultadu sira-ne’ebé di’ak tebes. Ami-nia espozisaun ikus simu MSME 81 no atrai vizitante liu 11.200. Ida-ne’e liga ho susesu negósiu lokál sira ho merkadu no kompradór foun sira. Ohin, ami prontu atu harii susesu boot ne’ebá. Ha’u enkoraja ema hotu atu vizita stand sira, rona istória sira husi emprezáriu inspiradór sira-ne’e, no sosa sira-nia produtu furak sira. Ita-boot nia apoiu ohin hanesan investimentu diretu ba futuru Timor-Leste nian,” nia dehan.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!