DILI, 18 Novembru 2025 (TATOLI)—Governu liuhusi Ministériu Saúde (MS) komprometidu atu halo intervensaun ba inan isin-rua sira hodi minimiza mortalidade inan iha Timor-Leste, tanba antes ne’e númeru mortalidade inan isin-rua barak mak lakon vida.
Diretór Jerál Planeiamentu Kooperasaun no Dezenvolvimentu Saúde iha Ministériu Saúde, Florindo Gonzaga, informa intervensaun sira ba inan isin-rua sira, daudaun ne’e Governu intervensaun ne’ebé másimu hodi redús mortalidade liuliu inan isin-rua sira.
“Kona-ba intervensaun inan isin-rua no labarik sira, ita halo ona iha fatin hotu-hotu. Kuaze servisu ida-ne’e ita alastra to’o iha Postu Saúde sira. Ministériu Saúde mós la hotu iha ne’e, maibé koko atu servisu to’o iha ita-nia komunidade ida-idak nia uma,” Florindo hateten ba jornalista sira iha Hotel Timor Dili, ohin.
Nia dehan, atividade ho naran vizita domisiliáriu, enkaixa kuidadu inan no oan nomós ba iha inan isin-rua sira-ne’ebé mak halo intervensaun iha ida-idak nia fatin ho seguru.
“Ita halo ona atividade screaning nomós agora daudaun ita lansa ona pakote integradu saúde ne’ebé mak iha politika pakote intregadu saúde. Kada intervensaun hotu-hotu ba iha intervensaun ida-ne’ebé mak ita konserta iha fatin hirak ne’ebé menus asesu ba saúde. Ita mós agradese tebes ba parseiru sira liuliu UNFPA ne’ebé mak kolabora ho universidade Tasmania hodi halo peskiza ba mudansa hahalok nian ne’ebé mak nesesivu tebes ba inan isin-rua no labarik sira,” nia dehan.
Nia hatutan, kona-ba survey seidauk aprezenta sai maibé bainhira atu haree rezultadu survey bele halo armonizasaun ho intervensaun ne’ebé mak iha, no ida-ne’e sei sai hanesan sujestaun ne’ebé mak forte tebes no rekomendasaun ba MS atu tau konsiderasaun hodi foti desizaun.
“To’o ohin loron, ita-nia maternal mortality no mortalidade iha inan sira, ita iha hamutuk ualu (8) mak kazu ne’ebé mak akontese husi Munisípiu Ainaru, no tolu husi Munisípiu Bobonaru, ida husi Oekusi, Lautein no ida komulativu hamutuk ualu (8). Husi númeru sira-ne’e, iha mós komplikasaun lubuk ida-ne’ebé mak mai ho tendénsia ne’ebé mak inan sira bele lakon vida,” nia haktuir.
Antes ne’e, Ministra Saúde, Élia dos Reis Amaral informa kona ba kuidadu saúde primaria, haree ba iha prestasaun servisu kuidadu saúde primária nian.
“Ita ko’alia ba kona-ba kuidadu saúde primária ita haree ba atu bele hadi’a prestasaun servisu kuidadu saúde primaria. Kuidadu saúde primaria la’ós oinsá ita halo tratamentu maibé ita haree ba prevensaun. Saida maka Ministériu saúde halo iha ne’ebá. Halo atendementu ba Ministreriu Saúde, taxa kobertura ba vizita dala ida ba inan isin-rua, ita hetan atinjimentu hetan 51% no ba vizita ba kuidadu antinatal ita hetan 30% ba iha atendimentu. Siginifika Ministériu Saúde la kolapsu, ita ko’alia bazeia ba númeru no bazeia ba atendementu,” Ministra Élia dehan.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Cancio Ximenes





