BOBONARO, 14 novembru 2022 (TATOLI) – Ministériu Administrasaun Estatál (MAE) liuhosi Unidade Asesoria Tékniku (UAT), segunda ne’e sensibiliza lei podér lokál no desentralizasaun administrativa ba autoridade munisípiu no kargu xefia sira iha munisípiu Bobonaro.
Diretór UAT-MAE, Lourenço de Araújo Berdato, esplika, prosesu desantralizasaun ne’e hahú trasa keds dezde governasaun dahuluk iha 2003, la konsege implementa, maibé iha mandatu VIII Governu Konstituisionál konsege finaliza ona no hetan promulgasaun ona hosi Prezidente Repúblika.
Tanba ne’e presiza halo lei tolu ne’e ba munisípiu sira nune’e bainhira governu implementa lei refere autoridade munisípiu sira bele intende ninia konteúdu tomak.
Notísia relevante: Meza PN baixa proposta-lei Finansa Munisipál ba komisaun C
“Ha’u ko’alia badak de’it katak, objetvu hosi disseminasaun lei podér lokál, lei eleitorál munisipál, lei divizaun administrativa ba ita-boot sira nudar funsionáriu públiku, ne’ebé mak hakna’ar-aan iha munisípiu Bobonaro hodi koñese baze legál sira-ne’ebé maka aban bainrua atu implementa prosesu desentralizasaun administrativa,” nia hateten iha salaun administrasaun munisípiu Bobonaro.
Sekretáriu autoridade munisípiu Bobonaro, João do Carmo de Fátima, agradese ba VIII Governu tanba konsege halo esforsu hodi kria ona lei importante tolu ne’ebé durante ne’e munisípiu hotu-hotu hein hela.
“Ita iha esperansa boot katak iha 2024 ita bele hakat mesak ona tuir enkuadramentu no podér ne’ebé hakbiit ona mai ita,” João dehan.
Notísia relevante: PN aprova proposta-lei divizaun adminsitrativa territóriu iha finál globál
João enkoraja autoridade postu administrativu no kargu xefia sira hotu atu partisipa másimu iha atividade disseaminasaun loron rua ne’e, nune’e bainhira Governu Sentrál hatún ona enkudramentu sira-ne’e ba munisípiu iha ona preparasaaun atubele apár no intende ho didi’ak ninia matadalan ne’ebé estabelese ona.
“Ita presiza halo faze preparasaun saida mak atu halo ba eleisaun munisipál, rekizitu saida maka ita presiza prienxe atu hakat ba podér lokál, ida-ne’e mak importante, tanba ida-ne’e mak ita-nia inan-aman no komunidade sira hein hela,” nia katak.
Tuir dadus Refreshing Training Civil Registertion and Vital Statistic (CRVS) períodu II (1 jullu to’o 31 dezembru 2018), Diresaun Estatístika Munisípiu Bobonaro anunsia, iha aldeia hamutuk 192, suku 50 no postu administrativu-neen, ho totál populasaun 114,537, mane 57,462 no feto 57,075, ho totál uma-kain 24,591.
Lian materna ne’ebé durante ne’e komunidade munisípiu Bobonaro uza halo komunikasaun mak hanesan Kemak, Bunak, Tetun-Terik no Bekais.
Poténsia dezenvolvimentu ekonomia lokál liuhosi turizmu mak hanesan; forte Balibo, bee-manas Marobo, bee-manas Borluli, foho Loelaco Maliana, foho Odomau, foho Malitoli (Saburai), Lagoa bee malae, foho Gagap-lau (Atabae), foho Lesu-luli (Cailaco), foho Sibi (Lolotoe), foho Lour Gunung Meza (Bobonaro), Phi Chigi, Costaria artezenatu, Beacou, bazár tradisionál fronteira no fatin kulturál seluk tán.
Iha setór agrikultura área kultiva natar maizumenus ektare 7,663, no área kultiva batar maizumenus ektare 5,189.5.
Iha setór ortikultura mak hanesan; fore-keli, batar, hare, maek, fore, koto, fore-rai, lís-mean ho mutin, modo-tahan, mostarda no seluk tán.
Iha setór pekuária hanesan karau timur, karau vaka, bibi, fahi no manu. Enkuantu setór agro-floresta mak hanesan sándalu, gaharu, kamí, aí-teka, kafé (arábika ho rebusta) no nú.
Iha setór rekursu minerál mak hanesan; gás (Holmesél-suku Sibuni, suku Lour no suku Karabau), magnésiu (suku Saburai no Cowa-Balibo), diamante, urániu (Marobo), rai-henek fatuk no seluk tán.
Notisia relevante: PN aprova projetu Lei Eleitorál Munisipál-Podér Lokál iha finál globál
Jornalista : Sérgio da Cruz
Editór : Evaristo Soares Martins





