DILI, 04 fevereiru 2022 (TATOLI)–Sekretáriu Estadu Ambiente (SEA), Demétrio do Amaral de Carvalho, konsidera polítika zero plástiku ne’ebé Governu implementa daudaun ne’e hatudu rezultadu di’ak tanba konsege kombate ona embalajen ho tipu styrofoam (uza ba hahán) iha Timor-Leste.
“Ha’u kontente tanba agora plástiku ho tipu styrofoam hahú lakon iha restaurante sira, tanba ami halo ona intervensaun iha merkadu, hahú hosi Dili. Ita espera sei muda neineik to’o munisípiu sira,” Sekretáriu Estadu hateten ba Agência TATOLI, iha ninia knaar fatin, Bebora, sesta ne’e.
Notísia relevante: Produtór bee-hemu admite hasoru difikuldade substitui embalajen plástiku
Governu implementa Dekretu-Lei númeru 37/2020 loron 23 setembru kona-ba alienasaun, importasaun no produsaun saku, embalajen no objetivu seluk ba plástiku, ho estratejia rua, ba dahuluk hakarak kombate plástiku alistadu ne’ebé fó efeitu a’at ba ambiente hanesan embalajen plástiku no tipu styrofoam ne’ebé uza dala-ida de’it.
“Lista sira ne’e ita hakarak kombate to’o zero, tanba ohin loron loja sira iha Dili laran ita fó autorizasaun de’it uza sira-nia stock ne’ebé iha, ne’e hotu labele importa ona, ida-ne’e ita serbisu hamutuk ho Autoridade Aduaneira (AA)/Alfándega atu taka dalan ba plástiku uzu úniku ka embelajen uzu úniku sira,” nia akresenta.
Nune’e mós, SEA hasai sirkular atu implementa estratejia daruak, atu redús saku resiklável atu halo resiklajen ka tratamentu.
“Ne’e ita foku ba bee-hemu plástiku sira, ita hakarak kombate hanesan bee minerál ne’ebé hahú hosi mililitru 600 tenke kombate to’o laiha,” nia tenik.
Maioria plástiku nakfilak ba tasi no rai
Tuir governante ne’e, konseitu polítika zero plástiku mai hosi reflesaun ida katak plástiku ne’ebé ema uza bele dehan tinan-50 mai kotuk hahú fó problema la’ós de’it ba Timor-Leste, maibé ba planeta no rai.
“Plástiku hosi indústria ne’ebé prodús ohin loron sa’e tiha ona ba biliaun metru kúbiku 12, ne’ebé hosi númeru ne’e bele dehan 10% mak mundu iha kapasidade halo resiklajen, maibé maioria nakfilak ba tasi no rai hodi sai problema ba ita-nia ambiente globál,” nia dehan.
Iha tasi-laran plástiku nakfilak tiha ba illa artifisiál ne’ebé hamate ikan no espesie biodiversidade, ne’ebé fó amesa ba rede ai-han no kontribui estabilidade ai-han ba umanidade.
“Ho ida-ne’e Timor-Leste haree katak maski ita-nia nasaun hanesan metade illa, maibé hakarak atu implementa polítika ne’ebé hatudu ita-nia lideransa iha jestaun lixu plástiku,” Sektretáriu Estadu afirma.
Daudaun Governu aplika konseitu rua hanesan responsabilidade ba konsumidór sira ne’ebé sosa sasán uza plástiku tenke selu taxa no konseitu seluk mak responsabilidade produtór ba kustu plástiku.
SEA liuhosi Diresaun Nasionál Kontrolu Polusaun mak responsável ba funsionamentu operasionalizasaun ba implementasaun dekretu-lei númeru 37/2020, maibé efetividade implementasaun lei ne’e rasik depende ba kooperasaun ambiente no Alfándega.
“Ita koopera ho sira hodi halo apreendementu ba produtu sira ne’ebé ita bandu dala-ida ka rua hanesan ne’e, ita mós serbisu hamutuk ho entidade seluk hanesan Autoridade Inspesaun Fiskalizasaun Atividade Ekonómika no Alimentár, Institutu Públiku (AIFAESA, I.P) atu halo intervensaun ba sira ne’ebé kontamina ho kór ka materiál kímika iha plástiku. Tanba implementasaun ne’e presiza kooperasaun entidade hotu,” nia realsa.
Jornalista : Arminda Fonseca
Editora : Julia Chatarina