OÉ-CUSSE, 30 janeiru 2023 (TATOLI) – Ministériu Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, (MKAE) liuhosi Grupu Traballu Adezaun Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK), segunda ne’e konsulta ba entidade sira iha Rejiaun Administrativa Espesial Oé-Cusse Ambeno kona-bá prosesu Timor-Leste (TL) adere ba Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK) iha futuru.
Diretór Ezekutivu Servisu Rejistrasaun no Verifikasaun Emprezariál, Institutu Públiku (SERVE, IP), Florêncio Sanches, informa, programa ne’e nu’udar ajenda nasionál implementa hosi MKAE liuhosi Grupu Traballu Adezaun OMK.
Objetivu hosi atividade konsulta ne’e atu rona aspirasaun ba formulasaun polítika ba prosesu tomak hodi hahú faze inísiu ho nia andamentu kolleta informasaun atubele fasilita públiku entende ho di’ak kona-bá prosesu adezaun Timor-Leste ba iha OMK iha futuru.
“Prosesu OMK ne’e hahú kedan iha 2016 ho ida-ne’e maka ekipa hosi MKAE sosializa ba nível hotu-hotu, ita hahú kedan hosi Dili, Ermera, Liquiçá, Bobonaro no agora iha RAEOA, nune’e populasaun hotu-hotu bele hatene,” Florêncio Sanches, ko’alia iha Oé-Cusse.
Tuir nia, benefísiu hosi ajenda nasionál primeiru intermu populasaun iha Timor-Leste hamutuk millaun 1,3.
“Ida-ne’e hatudu katak, sei Timor-Leste asesu ba iha OMK nian ne’ebé daudaun ne’e nia membru nasaun hamutuk 164, ida-ne’e merkadu boot, tán ne’e maka nia programa úniku ne’ebé importante liuhosi prosesu halo atu asesu ba merkadu.
Tanba sei iha merkadu rua importante hanesan, komité sapel-chans primeiru-ministru maka sai prezidente, ida-ne’e hatudu momoos katak, merkadu boot ida-ne’ebé Timor-Leste seidauk bele prienxe no mós prosesu prosesu adezaun Timor-Leste ba OMK.
“Entaun merkadu ne’e ita bele asesu ba nasaun 164, saida mak sei halo. Polítika ne’ebé prepara mak présiza halo produsaun, atu prienxe merkadu sira-ne’ebé agora fó daudaun, sei laiha produsaun ita labele halo buat ida,” nia katak.
Tán ne’e mak setór privadu iha Timor-Les presiza prepara-aan atu integra produtu iha merkadu internasionál sira-ne’e, tanba tuir dadus ofisiál kadeia valór hatudu katak, ba merkadu nasionál, Timor-Leste foin prienxe másimu 20%. Signifika 80% ne’e nakloke ba Timor-oan hodi prienxe, aumenta tán ho nasaun 164 ne’ebé dadaun Timor-Leste halo prosesu adezaun ba.
“Iha futuru itabele prodús tomate iha Timor bele lori ba nasaun sira 164 ne’e, tanba agora ita simu hela item millaun 15, produtu ne’ebé mai hosi nasaun sira, ita mós bele prodús no hasai millaun 15 produtu ba rai-li’ur,” nia afirma.
Prezidente Autoridade RAEOA, Arsénio Paixão Bano, agradese ba Governu Sentrál, hanesan konsulta nune’e bele kontribui opiniaun kona-bá preparasaun nian iha munisípiu.
“Ohin ne’e parte importante atu buka hatene OMK ne’e, hanesan faze inísiu ita bele konstribui opiniaun tanba liuhosi organizasaun ne’e bele rekruta atividade ekonómiku, entre nasaun sira, ida-ne’e mós atu ajuda ita atu loke luan tán merkadu ba li’ur, entaun ita presiza halo servisu iha área produsaun nian, hanesan iha Oé-Cusse ita mós iha programa balu tenta atu dudu setór agrikultura atu dezenvolve liután,” nia katak
Prezidente Autoridade RAEOA ne’e enkoraja xefe departamentu no diretór rejionál sira, xefe suku no jestór sub-rejiaun sira partisipa másima no realiza deskusaun nune’e bele hetan informasaun kle’an iha faze konsulta ne’e.
Jornalista : Abílio Elo Nini
Editór : Evaristo Soares Martins